Dnes už záhrady nie sú, čo bývali kedysi. V minulosti žili na našich záhradách množstvá hmyzu, kvitli po celý rok lúčne kvety a úžitkové rastliny nám poskytovali obživu v podobe plodov. Aj keď sa stále v určitej miere zachovali, veľká časť stratila úžitkové plodiny, kvety nahradil anglický trávnik alebo štrk a pôvodne druhy stromov a krov nahradili zväčša tuje a iné ihličnany. Je to ale správna cesta?
V súčasnosti zažívame 6. masové vymieranie organizmov a naše záhrady vedia byť posledným útočiskom množstva organizmov. Zároveň tvoria veľkú plochu Zeme a preto je veľká škoda nevyužiť ich plný potenciál. Stačí dať priestor pôvodným druhom rastlín, ktoré veľakrát považujeme za burinu, ale potrebuje ich množstvo druhov opeľovačov a vieme ich zužitkovať aj my. Vyhýbajme sa tujám a exotickým rastlinám, naše druhy majú tiež pôvab.
Rozšíril sa nám taký nešvár, že záhrady premieňame na "interiér". Každý list, kôpku dreva alebo hocijakú prírodninu považujeme za odpad, ktorý musíme zlikvidovať. Tým ale ničíme priestor rôznym organizmom na život a robíme naše okolie mŕtvym. Úplne zbytočne sa oberáme o život svet okolo seba. Pritom prírodu potrebujeme ako soľ. Len si to neuvedomujeme.
Sám som niekedy pristupoval k záhrade ako k interiéru. Bol som k tomu tak vedený a veľmi som sa nad tým nezamýšľal. Vyše 6 rokov dozadu som však narazil na článok, kde bolo napísané, že snáď budú naše záhrady v budúcnosti menej upravené. Až rok po tom, keďže som sa bál zmeny, som si začal k udržateľným záhradám hľadať informácie a postupne som začal s premenou záhrady. Po anglickom trávniku nezostalo ani stopy. Prekážok a chýb bolo viacero, ale za 5 rokov je viditeľný výrazný posun. Záhrada je živšia, udržateľnejšia a celkovo príjemnejšia.
Slovne je ťažko opísať pocit, keď si človek ľahne k drobným kvietkom a sleduje lietajúce čmele, samotárske včely, motýle, v pozadí počúva spev vtákov a nevie sa vynadívať na to celé farebné prírodné divadlo. Každý z nás má možnosť si priniesť prírodu k sebe. Len sa netreba báť spraviť zmenu. Sezóna nám pomaly končí, zmeny sa však dajú urobiť aj teraz. Napríklad spraviť výsadbu pôvodných druhov a nerobiť dokonalé jesenné upratovanie. Na chvíľu sa zastavme a zamyslime sa nad svojimi krokmi. Ušetríme svoj čas aj prírodu. Tak prečo ešte stále otáľame?
