Keď naviac majú dieťa, býva väčšinou odpoveďou na všetky otázky. Pretože pre dieťa chcú len to najlepšie, dieťa chcú chrániť a ony sú až na druhom mieste. Ďaleko, ďaleko za ním.
Keby vám niekto denno-denne vtĺkal do hlavy, že ste hnusná, nič nerobíte, ste tučná, aj keď objektívne nie ste, že ste dobrá len na to, aby ste robili slúžku v domácnosti, a že on vás udrel len preto, lebo ho provokujete, hoci ledva pípnete, možno by ste mu to časom začali veriť. Že vás bije je vlastne vaša vina, mali by ste sa snažiť byť lepšou, poslušnejšou, pokornejšou a prinajlepšom aj krajšou ženuškou. Supermatkou a supermanželkou. A to, že ňou dávno ste si nikto nevšimol. A ani si nikdy nevšimne. A to, že vaše sny sa rozpŕchli ako letný dážď už tiež nikoho nezaujíma.
A vy mu odpustíte, veď ho milujete. Láska je predsa o odpúšťaní, aj s modrým okom, hoci on tvrdí, že vás vôbec neudrel do oka. Nevymýšľajte si a neklamte. A odpustíte mu aj keď ho už až tak rada nemáte. Možno ho nenávidíte a opovrhujete ním, ale dôležitejšie sú iné veci. Veď sa to stáva len niekedy. Vždy je to len skrat. Tento krát už naposledy. Stý krát už naposledy.
A potom príde tá lepšia fáza. Veď vám je vlastne tak dobre. Až kým vás znovu neudrie. Znovu a znovu a znovu a znovu a zas dookola. Asi je chorý. Chudáčik. Je vám ho ľúto, on za to nemôže, že sa sem-tam chová agresívne. Prečo sa teda nejde liečiť? Keď sa ho bojíte tak, že sa to nedá vydržať, zavoláte políciu. Ale neudáte ho. Je predsa otec vášho dieťaťa, nechcete, aby mal zápis v trestnom registri. Je to otec vášho dieťaťa a to je najsilnejší argument.
Niektoré ženy, ktoré nie sú životne a medzičasom už ani citovo závislé od svojich mužov, odídu. Dokážu odísť. Snáď ich niekto presvedčil, že majú právo na slušný život bez ponižovaní a bitky. Že ich čaká niečo lepšie. Snáď.
Ale čo ženy, ktoré nemajú kam ísť? Keď jediné čo majú je spoločná domácnosť s agresívnym manželom? Keď im manžel zhabal doklady a bez dokladov sú nikto? Keď si po materskej nemôžu nájsť zamestnanie? Keď nemajú dosť peňazí, aby uživili seba aj dieťa? Keď sa úrady tvária, že im nemajú ako pomôcť. Keď jednoducho nechcú skončiť na ulici, alebo v azylovom dome. Keď nechcú deťom zobrať otca. Keď nechcú, aby im manžel pokazil aj zvyšok života, pretože ho opustili... Začarovaný kruh. A slabé, bité ženy, ktoré sa nemôžu, alebo nevedia brániť sú silnejšie ako sa zdá. Znášajú ponižovanie a bitku potichu, vychovávajú deti a vedú domácnosť... a väčšinou o ich trápení ani nikto nevie.
