Pán Spišiak, Viceprezident policajného zboru, teda aspoň myslím, a ak to komolím ospravedlňujem sa, ale všetci vieme o koho ide, sa vyjadril v tom zmysle, že bol zorganizovaný pochod proti rasizmu, hoci bol zavraždený biely Slovák, príslušník väčšiny (na Slovensku) a nie človek inej farby pleti. Ak sa ublíži niekomu farebnému, vtedy sa nikto nebúri. A pán Spišiak má, žiaľ, pravdu, ale určite zato netreba viniť organizátorov pochodu. Ja si myslím, že ide o našu spoločnosť. Je to smutné, ale je to tak. Ak ublížia alebo dokonca zabijú Róma, či človeka –cudzinca, farebného, šikmo-okého, proste iného, nikoho to nerozruší. Rómovia nikoho nezaujímajú, sú to predsa len cigáni. Vyzerá to tak, že sa musela stať takáto tragédia, aby to Slovenskom pohlo. Je to kruté. Videla som jeden dokument o cudzincoch žijúcich na Slovensku, ktorí tu pracujú a majú rodinu. Ktorí sa tu zaľúbili a ostali tu žiť. A nežije sa im tu ľahko. Väčšina z nich povedala, zvykli sme si, zvykli sme si na útoky, ale čo naše deti. Bojíme sa o ne, oni sa boja chodiť do školy, na ihrisko, von. Rómovia, tá tak strašne nechcená skupina ľudí (ľudí!!!!) aj oni sa boja. A strach je zlá vec. Ter
