Desert Flower (prekl.Púštny kvet) je skutočným príbehom ženy – Somálky, ktorá pred nechceným sobášom so starým mužom trinásťročná utečie od rodiny a dostane sa z africkej púšte do kapitalistického sveta. Bosá dorazí po dňoch dobrodružného putovania do hlavného mesta Somálska Mogadišu, odkiaľ sa so svojím strýkom, ktorý je veľvyslancom v Anglicku, dostane do Londýna, kde preňho pracuje ako slúžka. Po štyroch rokoch diplomatickej služby je strýko povolaný späť do Afriky, Waris sa však zdráha vrátiť k nomádskemu životu v púšti. Napriek všetkým snahám jej príbuzných vziať ju naspäť do Afriky, zostáva v Londýne. Je však úplne sama, bez akýchkoľvek dokladov, nemá kde bývať, nevie čítať ani písať a už vôbec nevie po anglicky. Zdravá drzosť, rýchly rozum a trochu šťastia jej však pomôžu postaviť sa na vlastné nohy. Navyše ju objaví jeden londýnsky fotograf. Tu sa začína jej cesta na svetové móla. Paríž, Miláno, New York… . V roku 1997 poskytne interview magazínu Marie Claire, v ktorom odhalí svoje bolestné zážitky z detstva - vo veku piatich rokov jej šialeným spôsobom obrezali genitálie. Svojou alarmujúcou výpoveďou spustí búrlivé reakcie najmä v západnom svete. Sama sa začne, za podpory svetových organizácií, zasadzovať za práva žien.
Príbeh Waris Dirie, je smutný, ale zároveň krásny. Pomôže nám trošku spomaliť, nadýchnuť sa. Núti nás rozmýšľať, a pritom kričať nad nespravodlivosťou, kriví nám bolesťou tvár, ale na druhej strane dokáže vyvolať úsmev, ba priam smiech. Veci nám samozrejmé sú iným cudzie, sú pre nich nové ako keď dieťa objavuje svet. Nenásilné rozprávanie dokáže svojou autencitou rozplakať i rozosmiať a určite stojí za prečítanie.
Waris Dirie je hovorkyňou svetovej kampane Face to Face, ktorá bojuje za elimináciu mrzačenia ženského pohlavia (FGM, female genital mutilation). Dnes je na celom svete pohlavne zohavených približne 150 miliónov žien, denne k nim pribúda 6000 dievčat. V roku 1999 získala Waris Dirie prestížnu Nemeckú cenu Afriky.
