Mne sa to podarilo dnes. Od rána sedím v pyžame pri počítači a mám hroznú krízu. Sem tam to na mňa príde a dnes som sa dokonca od vyčerpania rozplakala. Čo rozplakala, rozrevala som sa! Asi sa obesím, všetka námaha zbytočná, a pri tom to vôbec nie je vedecké!!!! Toľko sebaľútosti to vám fakt nie je sranda.
A potom som to objavila. Jasné poviete si, nič prevratné, ale pre mňa áno. Pre mňa sa dnes moja rodina a moji priatelia stali normálne "svetlom na konci tunela", ako vraví Elen. Teda vlastne, ako vraví pán predseda vlády: "vidím svetlo na konci tunela". Aj ja ho už vidím!
Premiér v tuneli pod Sitinou a ja som vytiahla žalúzie. Skoro som oslepla.
Priateľstvo je to najkrajšie čo sa vám môže stať. Tak áno, presne toto som dnes objavila, zas a znova som objavila, že mám skvelých priateľov. Ťahajú ma z kaše, keď mi zájde slnko.
Každý máva čierne dni. Mňa dnes v noci dokonca naháňali mulani, takí duchovia. A potom tento strašný deň. No a potom moji priatelia. Na telefóne, cez icq, cez messenger. Moji priatelia sú tí najsamlepší. Fakticky.
