Zápas to nebol zrovna ukážkový ani kvalitný. Náš fanúšik, keď sa nedarí nefandí, ale nadáva. Okrem toho ešte nadáva na súpera a na rozhodcu. V tomto zápase sa gréckemu rozhodcovi nedarilo a spočiatku to vyzeralo, že si modro-biele azerbajdžanské dresy zmýlil s farbami domoviny a preto im nadržiava. Neskôr sa ale ukázalo, že nevie kam z konopí a rozdával karty ako na bežiacom páse. Keďže nikdy nepostrehol čo sa v skutočnosti stalo, ukázal karty obom stranám. A tak padli v zápase štyri červené karty a množstvo žltých. Odhliadnuc od rozhodcu, ktorý asi neušiel oku delegáta UEFA a za svoj výkon bude snáď prinajmenšom pokarhaný, ani hráčov neradno chváliť. Súper bol tvrdý, niekedy neférový a naši pristúpili na ich hru na miesto toho aby hrali futbal, kvôli ktorému vybehli na ihrisko. Hráči netvorili hru, nebehali, neprihrávali si. Faulovali a hádzali sa po zemi. Tento krát teda nebola radosť pozerať sa na futbal.
A čo fanúšik? Vydesil ma. Vydesil ma v momente, keď na černošského súperovho brankára začal vykrikovať rasistické heslá. Keď začal skákať ako opica a vykrikovať hu-hu-hu. Pýtala som sa sama seba kto je tu tou opicou.
Sediac v tom teple na lavičke ovievajúc sa lístkami sa zrazu na ihrisku niečo udialo a tak som automaticky s radosťou a vreskom vyskočila. V tom na mňa zozadu niekto skríkol, aby som si sadla. Nevšimla som si asi, že som v divadle a nie na futbalovom zápase.
Najvernejší fanúšik, takzvaný vlajkonosič, púšťal rovno za bránkou svojho brankára dymovnice, ako by nestačila 30 stupňová horúčava, čo by ho ešte trochu nevydusil, nech nič nevidí a nemôže dýchať. A nech hrá prípadne Žilina nabudúce bez publika.
Fanúšik súpera nemohol fandiť bez toho, aby sa nedočkal oplzlých nadávok - veď čo si to dovoľuje, fandiť tomu druhému.
O vulgárnostiach a cigaretách, ktoré sú na zápasoch žiaľbohu asi bežné písať ani nemusím. Výkvet národa.
Frustrujúci zážitok, ktorý so športom nemal veľa spoločného. Je to smutné. Nečudo, že otcovia svojich malých synov na zápasy neberú. Nečudo, že sú prázdne štadióny. (A nečudo, že hráči Artmedie boli najnovšie takí vyjavení z atmosféry na Celticu.)
Myslím, že si ďalší zápas, ktorý by teoreticky mohol stáť za to, určite radšej pozriem doma v televízii (ak ho ale niektorá zo slovenských televízií vôbec bude vysielať).
