To, čo zostáva z NAPANTu dnes sa dá ťažko považovať za plnohodnotný národný park. A situácia sa zhoršuje každým dňom.
Národný park by mal byť súčasťou nášho národného dedičstva. Kusom krajiny, ktorý si strážime ako oko v hlave. Tým cenným, čo chceme zachovať pre budúce generácie, ukazovať turistom, ale aj sami spoznávať. Namiesto toho zostal len nálepkou, ktorú používajú developeri pri marketingu, a opľúva ju ťažba, aká by dala zabrať aj „obyčajným“, teda hospodárskym lesom.
Na jednej strane je tu bezbrehý development s požehnaním úradov, vrátane úradov životného prostredia a ochrany prírody. Nové ubytovacie kapacity by sa mali stavať v okolí národného parku a nie v jeho centre. Na jednej strane je tu prísna regulácia turistov a skialpinistov, pričom aby som bol úprimný sám som jedným z nich. Na druhej strane sa tu stavajú nové rezorty, lyžiarske lanovky a zjazdovky. Pri stavbe jednej z nich postavili pred pár rokmi cestu na Chopok pre stavebné mechanizmy. Samozrejme s povoleniami. Niekedy mám pocit, že dnes má peší turista v NAPANTe viac obmedzení ako buldozér.

Na druhej strane tu máme ťažbu, často pod označením likvidácie kalamity. Národný park by mal pritom byť o ochrane prírody. A tak ako to dokázala po miliardy rokov, príroda sa dokáže vyrovnať aj s kalamitou. Prešiel som sivýchodnú časť NAPANTu, od Čertovice po Kráľovu hoľu. Stačí sa pozrieť na výhľad z Veľkého Boku. Sledovať nákladné autá naložené drevom v okolí Čierneho Váhu. A zostanú vám oči pre plač. Opatrenia na ochranu hospodárskych lesov pred šírením napríklad kôrovca sa majú vykonávať v ochrannom pásme národných parkov a nie v parkoch samotných ako je to u nás.

NAPANT, ale aj iné národné parky na Slovensku potrebujú zásadné zmeny. Potrebujú, aby súčasná vláda prestala len hovoriť o potrebe ochrany prírody, ale naozaj konala. Vyhlásenia ministra životného prostredia, ale aj sľuby predsedu vlády o priorite ochrany prírody v chránených územiach pred ekonomickými záujmami sú len prázdnym mlátením slamy pred verejnosťou. Bez konkrétnych krokov a zmien zákonov nepomôžu. Bude treba zatlačiť na stranu, ktorá ako sa ukazuje, je v obchodníckej dravosti dokonca aj pred Smerom. Kontroluje Ministerstvo pôdohospodárstva a teda aj lesné hospodárstvo. Bez tlaku a súhlasu SNS sa nezmení veľa. Ale to si zatiaľ ostatné strany koalície nedovolili povedať nahlas. MŽP si však musí pozametať aj pred vlastným prahom pri vydávaní záväzných stanovisiek a výnimiek napríklad developerom.
Pred Nízkymi Tatrami a ich prírodou bude stáť ešte veľa skúšok. Klimatická zmena, ktorú ľudstvo spôsobuje jej dá zabrať. Prírode v národných parkoch najlepšie pomôžeme tak, že ju necháme na samu seba. A budeme ju chodiť spoznávať a načerpávať z nej energiu. Takú akú vám nedá ani energy drink s vodkou v apres-ski bare v Jasnej.
Citlivý rozvoj národných parkov ako NAPANT nemusí znamenať pohromu pre región. Práve naopak, je to šanca pre jeho rozvoj, ako dokazuje príklad Národného parku Bavorský les. Jedná sa však o rozvoj, ktorý podporuje citlivý rast regiónu a dáva v ňom nielen prácu jeho obyvateľom, ale necháva tam aj zisky. Nie je o nakŕmení developerov a obchodníkov s drevom. Je na nás akú cestu si vyberieme.