Raz sa dopočul, že niekde na svete sa nachádzajú dvere, ktoré vedú priamo do neba. Vybral sa ich hľadať. Navštívil mnoho krajín a všade sa na ne pýtal. Nikto však o dverách do neba nevedel.
Po mnohých rokoch, keď už celkom zabudol na kláštor, z ktorého vyšiel, mu konečne ktosi ukázal cestu k vytúženým dverám.
Ponáhľal sa k nim a nedočkavo ich otvoril. Za nimi bola - jeho vlastná kláštorná cela...
Neviem, prečo mi tento príbeh vtedy utkvel v pamäti. Vlastne nie, dosť rýchlo som naň zabudla. Až teraz sa objavili podmienky, keď som si na to hľadanie dverí do neba znova spomenula. Akoby bolo vtedy vo hviezdach napísané, že ten príbeh bude raz, po rokoch, pre mňa veľmi aktuálny.
A tak sa i ja vraciam tam, odkiaľ som pred pár rokmi vyšla. Z dnešného pohľadu by som povedala, že som sa asi tiež vybrala hľadať niečo, čo v skutočnosti môžeme nájsť len sami v sebe. Bohatšia o cenné skúsenosti, som zvedavá, čo nájdem.
