Jana Holecová
Drevená miska pre dedka
Tak toto musím vydýchať. Vlastne sa z toho vypísať. Napriek všetkým skúsenostiam sú veci, ktoré ma ešte stále dokážu zaskočiť.
Tak toto musím vydýchať. Vlastne sa z toho vypísať. Napriek všetkým skúsenostiam sú veci, ktoré ma ešte stále dokážu zaskočiť.
Prišla mi sms: "Radi by sme Vám poďakovali za používanie služieb siete T-Mobile. Vaše číslo bolo prevedené k inému operátorovi, radi Vás však kedykoľvek uvítame späť. Váš T-Mobile."
S Milkou sa poznám roky. Príjemná, usmievavá. Dlho som o nej vedela len to, že má priateľa a že máme niektoré spoločné záujmy. Až tento rok sme spolu strávili trochu viac času, a tak mi o sebe sem-tam niečo prezradila.
Bolo to už veľmi dávno, keď som si v jednej kázni vypočula zaujímavú metaforu: Bol to príbeh o mníchovi, ktorého život v kláštore neuspokojoval. Stále nemohol nájsť to, kvôli čomu tam prišiel.
Bolo to pred pár rokmi. Bývali sme vtedy na druhom poschodí domu s niekoľkými bytmi. Pred kuchynským oknom stála vysoká breza, na jej konáre sme takmer dosiahli z okna. Kochali sme sa pohľadom na vtákov, ktorí na nej sedávali.
Moje piate leto v Amerike. Dnes idem na letisko do Washingtonu vyzdvihnúť grécku kolegyňu. V duchu sa uškŕňam - dobré načasovanie, teraz na niekoľko mesiacov vypadnúť z Grécka. Asi je to tam pekná depka.
Sedela som v električke. Neskoré popoludnie, bolo nás tam niekoľko na ceste z práce. Už aby sme boli doma, bolo nám vidieť na tvárach.
Vracala som sa domov, tentokrát s medzipristátím v Moskve. Niekoľko hodín čakania na ďalší let. Prelety sú únavné - len sedím a pritom letím, alebo sedím a pritom čakám. Rátam hodiny, kedy konečne padnem do postele. A tak i teraz - sedela som a čakala...
Hanba nehanba, musím s farbou von: ja ich mám rada. Kdesi som čítala, že je to len pre ročníky 60+, tak neviem...
Občas sa ocitnem v situáciách, keď by stačila len štipka humoru, aby veci vyzerali úplne inak. Tak si kladiem otázku - vidím to takto len ja?
Pri potulkách po Ázii nás s priateľkou cesty tento rok zaviedli do indického letoviska Nainital, malého mestečka na úpätí Himalájí. Na prvý pohľad bolo vidno, že je to výletné stredisko. Domy obkolesujú veľké jazero a na rozdiel od mnohých iných indických miest sú v dobrom stave. Ľudia sa usmievajú, ale anglicky sa dohovoriť je na Indiu nezvyčajný problém - cudzinci sem asi príliš často nezavítajú. To bude možno aj dôvod k ďalšiemu prekvapivému zisteniu - v mestečku je veľmi málo žobrákov. Dokonca ani neprenasledujú tých pár západných turistov, ktorí sa tam vyskytnú.