V turistických areáloch je veľmi ťažké priblížiť sa tradičnému človeku danej krajiny. Zväčša sa dostanete po ich tradičné jedlo samozrejme upravené podľa chuti turistu, magnetky, uteráky a tričká vyrobené v jednej dielni len s iným názvom turistickej oblasti. Ja a moja priateľka sme tento rok prijali pozvanie ku našim známym žijúcich v Manduel a neoľutovali sme. Možno skôr naši hostitelia keď našli svoje značne zredukované zásoby vína.
Hneď po príchode nás náš hostiteľ Joe zobral na obed ku jeho najlepšiemu kamarátovi v Marseille kde žil so svojou rodinou. Boli veľmi priateľskí a pohostiní tak ako hádam každý francúz, s ktorým sme sa stretli. Na obed bol tuniakový šalát, samosa a francúzky chlieb.

Takže hneď prvý bod o ich stravovaní sme pochytili krátko po príchode. Francúzi sa stravujú pomaličky. Nikam sa neženú, vychutnávajú si jedlo , miešajú ho príjemnou konverzáciou a zapíjajú vínom(presne tak, aj v rámci obeda!). Obed v podobe šaláta je pre nich absolútne bežným. Takisto ako je pre nich bežnou záležitosťou mať vyhradené na obed dve hodiny. Sami nám rozprávali, že hádam v živote nejedli a nekráčali kamsi zároveň. Ak potrebujú vybaviť obed rýchlo, zaberie zväčša jednu hodinu. Tento stravovací fakt však moja priateľka Veronika netušila a jej obed padol za vlasť asi o 15 minút :D .
Samozrejme sme neodmietli ani francúzky šmak- Žaby bleeee. A chutili vážne skvelo! Niečo ako jemnejšie kuracie s drobnými kostičkami. Fakt, že sú nám žaby jesť odporné podopiera isto iba ich vzhľad. Jedlo ako také je chuťovo úplne bežné ako z nášho normálneho jedálnička, čiža stačí preskočiť bariéru a pochutiť si.
V rámci našej cesty sme navštívili Marseiile, Nimes, Saint-Tropez, Manduel a Pon Du Gar. Ich krásu môžete posúdiť podľa priložených fotiek a videa na konci článku.
Najčarovnejším z týchto miest bol hádam Pont Du Gard. Obrovský most postavený bez modernej techniky ohromuje svojou veľkosťou a kontrastuje s nádhernou prírodou vôkol. Rieka Rýn s prírodnou so scenériou ako z rozprávky a k tomu fľaša len jedna :( francúzkeho Rasteu na kajaku, po tomto zážitku už môžem zomrieť lebo som zažil viac ako som očakával.

Saint-Tropez! Legendárne mesto preslávené najmä sériou filmov Četník za Saint-Tropez! Mesto milionárov a miliardárov. Luxusné jachty, závodné autá, krásne ženy čo si odsávajú podkožný tuk a premiestňujú ho do pier, ale aj nádherné pláže a predražené reštaurácie. Inak krásne prístavné mesto, pomerne maličké, prejsť ho zaberie asi ako prechádzka po bratislavskom centre. V hoteli sme nebývali pretože by ma stál 200 euro za noc ale prenajali sme si na noc izbu cez stránku airbnb.com a vyšla nás len 35 euro. Reštaurácie v meste ponúkali aj špagety za 30 euro, ale keď sme prešli pár uličiek dozadu, našli sme trojchodové menu za 19 euro a bol to zážitok. Niekoľko hodín varené jahňa na vínovej omáčke práve si si zaslintal klávesnicu! bolo ku osviežujúcemu bielemu vínku z miestnych viníc delikatesou.

Nimes je krásne drobné mestečko kde je možnosť stretnúť sa s rozmanitosťou miestnych hádam najviac. Mesto sa pýši mnohými pamiatkami nudaaa ako Býčia aréna ''Arénes de Nimes''ktorá ešte stále usporadúva zápasy tohto druhu. Trh v centre mesta ponúka víno z okolitých viníc a jedlo od miestnych pestovateľov a farmárov. Žiadne magnetky na pamiatku by ste tu nenašli, ale práve to čo je na tomto mieste podstatné. Miestna obyčaj.Ďalej sa tu isto oplatí vidieť krásna stavba z rímskeho obdobia Maison Carreé, miestne múzeum ''Musés de Beaux-arts de Nimes'' či katedrála v centre mesta ''Cathédrale Northe Dame''
Ľudia ako takí v tomto kúte sveta sa snažia skrátka odmietať stres. Žijú s vlastnou víziou a pokiaľ sa to nezhoduje s tou vašou, tak sa bez emócií vaše cesty rozídu a nikto sa na nikoho nehnevá. Platí to najmä v pracovnom prostredí.
Hádam som nestretol ženu, ktorá by nebola vkusne oblečená a namaľovaná a bez slnečných okuliarov. S obezitou tu starosti nemajú. Raňajky minimálne alebo žiadne, obed šalát a až na večeru zjedia asi polovicu z toho čo my na obed. Priznám sa, že prispôsobiť sa týmto návykom nám dalo celkom zabrať, a tak sme si zbehli sem tam nakúpiť sandwiche do obchodu a jedli ich po ceste domov no museli sme sa prispôsobiť naším hostiteľom.
Ale tiež som sa nestretol príliš s namakanými borcami, aspoň nie v takej miere ako u nás. Vraví sa No Pain No Gain a evidentne to francúzi radšej bezbolestne rešpektujú a užívajú si. Preferujú dlhšie vlasy a zväčša veľmi silný parfém. Ružová je pre nich nová čierna. Vkus a elegancia vystihuje rovnako mužské ako aj ženské pokolenie.