prosincová

Včera som ťa usvedčila z depresie,

hlad začínajúci na cé

keď si neviem v rannej hlave káve nalistovať leto

a čižmy vedú hlučne, samé

meškajúce vlaky

hodín + hodín + hodín – rušeň

Minula som sa pozeraním z výkladu na mesto

neviem v ňom byť opojne

A Ty si samozrejme, škoda, nenapísal, ani neprišiel

prach kolovrátku a púder skutočnosti sú to jediné,

čo ma tu ostáva trápiť sprevádzať

Ešte pár slov si na Teba seba počkám

až kým sa zas nerozhodnem sama sebe chcieť

výjsť si v ústrety na Čerešňovú ulicu

v kôre staršej o trápenie rok

blyšťať sa na slnku do striebra,

do zlata.

Chris Krupinski: Cherries and Stripes