spomienky

I

žobráci

vychodené cesty

v uliciach s červenými tabuľami

ktorých pointu sme nechali žobrať o zánik

aby nás už viac žiadostivo neprebrala z reality

s vystretou rukou

a pohybom

ktorý sa neodmieta

-

keď ma prídeš prosiť

aby som vypla

svet

II

ako sneh

pamätám si

že sme sa smiali vráskam

na hladine zamrznutého rybníka

povznesení a ľahkí ako sneh

(znesiteľne)

opojení bielou zimou

až sme nemohli počuť klíčiť jar

na druhej strane

kalendára

nosila som rada červený nos a ružové líca

a ty si mi podaroval lúče slnka v puzdre

aby som si bola istá stabilitou

-

pominuteľnosti