Celé znenie článku z printového vydania nemám možnosť linkovať, keďže patrí do platenej zóny. O čosi prijateľnejšie znejúci úvod k nemu a diskusiu nájdete tu.
Autor článku Jan Jandourek prináša Zpověď Češky, ktorá utekla z muslimského manželství. Ako zdroj mu poslúžila jediná žena - česká moslimka s facebookovým menom Krásná Neznámá. Podľa všetkého zažila krátke a nanič manželstvo s moslimom, hoci práve spoveďou by som to nenazvala, lebo konkrétnosti sú v menšine. Autor sa zrejme nazdával, že vyváženosť zabezpečí poskytnutím priestoru známemu českému moslimovi - konvertitovi Lukášovi Lhoťanovi. A to je úplný výpočet zdrojov, ktorými sa ľahko inšpiroval pri vynášaní týchto tvrdení:
Velmi brzy jsem poznal dva rysy českých muslimů. Pijí rádi coca-colu z malých lahviček a nechtějí být jmenováni.
(Ženy) Nesmějí se smát nahlas. Ostatně ani není čemu, protože islám nemá velký smysl pro humor. Muslimové třeba nevědí, co je to ironie. (Rozumej: 1,5 miliardy ľudí nevie, čo je to irónia, a navyše ich možno ľahko odlíšiť podľa náboženstva.) Pravda, čeští muslimové, ktoré jsem potkal, mi dokonce nějaké vtipy řekli. Asi mohou, protože jsou to muži. To je slučka, čo?
V religionistike nie som po mizerných dvoch semestroch žiadny macher a na tento stupeň abstrakcie som ešte asi nedozrela: má mať nejaké náboženstvo zmysel pre humor? A ten sémantický mostík, že ľudia sa teda nemajú na čom smiať, je vyslovene nad moje sily.
O tom, či teda pracujú, alebo nie, sa autor nevie dohodnúť ani sám so sebou. Netreba si predstavovať, že to zisťoval, stačí porovnať tieto dve vety alebo nájsť paradox v druhom odseku, ktorý je neprerušenou citáciou Neznámej:
1. Pak přijde krásný navoněný muslim, pro něhož není problém status ženy v domácnosti, ktorý u nás žádné úcty nepožívá...
2. Ti, kteří žijí v Evropě, když přijedou domů, nikdy nepřiznají, že tu musí pracovat. To by bylo pod jejich úroveň. Společnost jim dělá ústupky. Nemusí se třeba naučit česky. Nechají se živit vlastní ženou a o nic se nesnaží...
Krásna Neznáma má na rozdiel od autora na svoje generalizovanie aké-také právo, ale bez redakčného filtra sa z nej stáva neriadená strela:
Islám je jen jeden, neměnný a sunnitský.
Zakázáno je všechno, na co jste zvyklí. Hudba, tělesná výchova, plavání...
V islame sa nevyznám a nehodlám používať argumenty na spôsob sporov, či v súre 3:43 Prorok káže ženy mlátiť, alebo to, naopak, zakazuje. Autori píšuci o islame sú rôzni a ani tí, povedzme, ostražití sa neuchyľujú ku generalizujúcim tvrdeniam, hoci sú ich postoje často zjavné (napr. Spencer: Islám bez závoje). A najmä: o islam tu vlastne nejde.
Autor nepotreboval nadľudskú dávku predstavivosti, aby mu pri písaní o jednom pokazenom moslimskom manželstve vôbec napadlo trošku diferencovať a nevzťahovať všetko, čo sa dozvedel od svojej nádhernej známej, na takú obrovskú skupinu ľudí. Bez problémov na štvrtinu planéty našil realitu nejakých veľmi radikálnych pomerov (možno afgánskeho Talibanu alebo kýho výra). Čo ho k tomu viedlo, nachádzam v málo prekvapujúcej pointe celého článku:
Až se jednou něco stane, třeba dojde k nějakému násilnému činu a vznikne zde vrstva radikálů, bude obtížné s tím něco dělat.
Pointa je strach. Keďže o islame a moslimoch nevie vôbec nič, má z nich strach. A v tom spočíva aj samotná definícia xenofóbie.
Pavel Šafr šéfrediguje Reflex o poznanie menej elegantne a kultivovane ako jeho predchodca Petr Bílek, a to z dôvodov, ktoré sú očividné už od príchodu krízy. Nemusí si brať rukavičky pri naháňaní zlodejov v politike - to je záslužná činnosť. Keď Pavlína Wolfová nakupuje topánky na Pařížské alebo sa baby hrajú na Sex v meste, to je len škoda papiera. No články ako Zpověď... sú nielen neseriózne, ale vyslovene nebezpečné. Mentalita v našich krajoch je taká, že v prieskumoch verejnej mienky nedovolíme ani stavbu detského domova, nieto tábora pre utečencov. (V číslach za rok 2004 sme boli v počte prijatých žiadostí o azyl spoľahlivo na poslednom mieste z celej Európy; novšie údaje sú už lepšie.) Nech tu neotravujú s tými minaretmi, ako som sa nedávno dočítala v nejakej diskusii.
Chvíľu som vymýšľala slovenský ekvivalent tohto článku, ale stupidita tohto lákavo jednoduchého prístupu ma rýchlo prestala baviť:
Kresťanskí muži pijú pivo z pollitrových fľašiek a pozerajú futbal. Potom fľašky nahádžu do lesa nad dedinu. Pobijú sa na zábave aj v krčme. Ženy mlátia v podstate bežne, ale okolie sa vždy tvári, že nič nevidí. Ženy musia deti vychovávať na kresťanský spôsob, rozviesť sa nemôžu alebo len veľmi ťažko a niekedy ich za to odsúdi celá rodina.
Keďže kresťanstva sa nebojíme, boli by takéto tvrdenia iba hlúpe, nič viac. Jandourkove výplody sú však problematické na mnoho spôsobov a najmä môžu zvyšovať napätie zo strany majority, ktorá veľmi pružne reaguje na takéto masáže pocitu ohrozenia (ó, takého príjemného), cudzie nechce a svoje si nedá.
Takému Jandourkovi ani na um nezíde, že v Čechách alebo u nás môže žiť napríklad černoch z islamskej krajiny, ktorý prišiel trebárs študovať medicínu. Normálny Mireček z básnickej série. To, či tu ostane žiť, bola preňho menšia dilema, ako keby v jeho krajine nefrčala občianska vojna. Verí v Alláha, ale pokladá to výlučne za svoju vec. Takisto si o pár prikázaniach myslí svoje, baští bravčovinu a pije víno. Veľmi ho rozosmeje otázka, či jeho mama nosí burku. Mama - učiteľka - si odjakživa myslela, že nedať deťom jesť a piť cez ramadán je strašná volovina a dospelí nech sa postia, keď chcú. Zachraňuje tu životy, urobil si PhD., slúži 8- až 10-krát do mesiaca. Občas si od rozospatého pacienta, ktorého prebúdza z narkózy, vypočuje nejakú rasistickú nadávku. Za 20 rokov na Slovensku ho ešte nikto nezbil, a to aj vďaka extrémnej opatrnosti, vyvolanej drobnými verbálnymi incidentmi. Ak má v noci prejsť čo len 150 metrov, volá si taxík. Prácne získal občianstvo, platí dane aj elektrinu i doláre domov posiela, takže sa až tak veľmi nehanbí za to, že tu musí pracovať. Má nemoslimských aj moslimských kamarátov. Ostáva len dúfať, že sa neradikalizujú, keď sa práve neučia na atestácie a podobné pestvá nepášu. Dokonca vie, čo je to irónia.
Redaktor mal možnosť nájsť desiatky takýchto "našich" moslimov a spýtať sa ich žien, či je u nás žena totéž co pes. Šéfredaktor mal zas možnosť poslať ho aj s textom voľakam. Obálka je však pekná. Iste sa tento týždeň skvele predáva. Reflex čítam absurdných 20 rokov preto, lebo mal vo zvyku prinášať rozmanitosti života, nie zjednodušenia, a témy skôr rozmotával, než zamotával. Už sa teším na spoveď ženy, čo unikla z katolíckeho manželstva.
22:10 Pridávam niekoľko súvisiacich článkov:
