- Dobrý deň, moje meno je -----, máte pevnú linku??? - pýtal sa naliehavým tónom, akoby šlo o život minimálne jednej ťažko zranenej osoby.
- Mám, a? - nerozumela som.
- Určite máte program Pohoda alebo Uni. Chcel by som vám ponúknuť program...
- Chcete povedať, že pracovníci T-Comu chodia po domoch a osobne ponúkajú programy?
Chlap sa začal čudne usmievať. - To viete, vonku sneží, tak sme sa s kolegom rozhodli po ceste z práce...
(Správna odpoveď by znela: "Sme pracovníci firmy XY, zmluvného partnera T-Comu," a za ňou by nasledovalo preukázanie sa nejakým dokladom.)
- Nemám čas. Ak niečo chcete, pošlite mi to poštou.
- Je to program...
- Už som povedala, že nemám čas, práve odchádzam z domu.
Chlap neobyčajne nevkusne ignoruje, čo počul. - Sú to len dve minútky.
Nevrlo zopakujem, nech mi akúkoľvek ponuku pošle poštou. Prikývne a maká k ďalším dverám, kde sa jeho kolega práve úspešne dozvonil k mojej susedke. - A nechcete vedieť, na aké meno to máte poslať? - zastavím ho. Na dverách totiž žiadne nemám.
Máličko sa zarazí a znovu sa usmieva v sebaistom presvedčení, že nič šarmantnejšie som ešte nevidela. - Vrátim sa večer.
- To nech vám ani nenapadne.
Byt opúšťam s rastúcim podozrením, že je to nejaká nová forma bytových podvodov. A s myšlienkou na pár úbohých dôchodkýň v mojom okolí som kontrolne brnkla do T-Comu. A tam prekvapko. Áno, je možné, že ich zmluvní partneri behajú po Bratislave, obťažujú zvonením pri dverách a ponúkajú ich skutočnú novú akciu - program Bla-bla-bla 2009 a k tomu ako bonus Dopopuku na 3 dni zadarmo.
Ty brďo! Ako bývalý robotník reklamy si neviem odkrútiť hlavu. Typický obrázok marketingu a reklamy nadnárodnej telekomunikačnej firmy: dav ľudí. Marketing fachčí, dáva si robiť nákladné prieskumy, vymýšľa čo najlacnejšie zadarmáče, testuje do úmoru. Bombarduje reklamku zadaniami. Account management stojí v pozore, telefón dvíha vo dne v noci. Klient sa háda o každé slovíčko, kuriéri behajú s obálkami ako s nasoleným zadkom. A potom drbho! Všetko zmarí jeden somrák za dverami.
