Strážnici majú iný bohumilý zvyk - alebo nariadenie, čo však mne môže byť srdečne jedno. Ak sa náhodou v tejto oblasti nachádzajú, zastavujú o kúsok ďalej na Bajkalskej smerom do Petržalky, kde niet žiadnej odstavnej plochy. Takže v rannej špičke celý pruh patrí len im, čo na ulici vytvára rovnako čarovné situácie ako každá neodprataná búračka.
Uznávam, že prevencia na cestách je dôležitá. Za x rokov som niekoľkokrát odpovedala na otázku, prečo mám vo vodičáku napísané „okuliare alebo kontaktne sosovky nutne", párkrát ukazovala žiarovky (pekné mám) a iné rekvizity. Nikdy som na Bajkalskej neplatila pokutu. Nikdy som tam nefúkala. Raz ma nasrdilo do nepríčetnosti familiárne oslovenie mojej osoby, a to som jedinýkrát v živote protistrane navrhla, aby ma používala v pôvodnom znení s titulkami. (Ak som prišla na svet len preto, aby som onehda na žandára zasyčala: „... pre vás magister artis et magister Holinová...," stálo to za to.) A ešte mám jednu milú príhodu s flirtovným fízlikom - numerológom, ktorého upútal môj dátum narodenia.
K týmto užitočným aktivitám by sa ešte oddalo pridružiť odchyt pamrdov, čo chodia na červenú. Znamená to len presťahovať hliadku o sto metrov ďalej na druhú stranu cesty. Prečo to nejde, kde je problém?
