Banda neprispôsobivých občanov bielej pleti definitívne odmietla vidieť zeleň tam, kde žiadna neporastie, ani keby tam v rámci verejnoprospešných prác sadili trávu všetci policajti, čo kedy porušili predpisy. Onô idylické miesto je totiž medzi stromami a tráve sa tam príliš nedarí.
To už bolo priveľa! Stále sa zhoršujúca ekologická situácia si vyžadovala okamžitý zásah, telefóny drnčali ako besné, rozospatí detektívi vyskakovali z postelí zahriatych milujúcimi manželkami, mestom sa rozhučali sirény.
Sú skrátka v živote policajta početné chvíle, keď sa zachraňujú iné hodnoty a blbosti typu zákaz vjazdu do jednosmerky musia ísť bokom.
Samozrejme, robím si srandu, pretože je mi zle z košického prípadu. Akýkoľvek policajt, čo veľkolepo porušuje predpisy pred nosom zločincov, ktorých ide práve skešnúť, a košickí sadisti majú spoločnú jednu vec: spolu s uniformou si obliekajú pocit, že si môžu dovoliť úplne všetko. Tento pocit sa krásne rozvíja v priateľskom prostredí nefunkčnej inšpekcie, čo som mala možnosť zistiť už aj na vlastné oči. O samočistiacej schopnosti policajného zboru, ktorá dnes bráni Packovi odísť, som písala už tu.
