Zvyk je železná oná, po rokoch som presne vedela, kde nájdem aj tú najzbytočnejšiu blbosť na pečenie, berú tam všetky kreditky a obvyklé šory sa vždy dali pretelefonovať.
Sťaby prvoaprílový žartík Billa začala obrovskú rekonštrukciu trvajúcu od 1. 4. do 15. 7., za ktorú sa síce zákazníkom nesmierne ospravedlňuje, ale aby nedošla o prachy, celá sranda prebieha za normálnej prevádzky. No o prachy príde tak či tak, lebo prinajmenšom v pondelok večer nasrdila niekoľkých zákazníkov tak, že tam skrátka už nevložia nohu, ani keby zdochýnali od hladu. Kto má za svoje peniaze absolvovať toto a pritom nezískať za hodinu hľadania nákup elementárnych potravín?
Takto vyzerá viac ako polovica predajne.
Zároveň sa búrajú staré regály. Takto som si po akustickej stránke vždy predstavovala výrobnú halu ťažkého priemyslu. Je to rachot pekelný.
Mojím cieľom bolo skromne zásobiť tri domácnosti: každú kartónom minerálok, jednu kilom paradajok a dvoma konzervami kukurice Clever, druhú melónom, pečivom a dvoma 2-litrovkami Coca-Coly prachobyčajnej. Ja sama som túžila po káve, prášku na pranie a psom žrádle.
Mali jednu, slovom jednu paradajku. Kúpila som ju. Za 4,90.
Melón nemali, ale môžem si zasadiť.
Prášok som jednoducho prestala hľadať, ale nemej tvári nevysvetlíš prázdnu misku tak ľahko. Vzduchom sa niesli milé dialógy: „Jéj, kde ste našli perlivú Bonaqu?" To by zaujímalo aj mňa. Odchádzam bez minerálok. Coly light majú dosť, ale klasickú len v 0,33 l fľaškách, ktorými si môžu onô... a lightkou si ju môžu vypláchnuť. Hurá, náhodou som natrafila na jednu litrovku. Odchádzam a čudne ma svrbí tvár.
Radosť archeológa - jediná konzerva kukurice pri pokladni.
Svinčík,
bordel, o hluku a prachu nehovoriac,
to sú podľa vedenia "sťažené podmienky nakupovania" v období trvajúcom vyše štvrťroka.
Už ma ani neprekvapila scénka s pokladníčkou, ktorej som podala kartu American Express a ona na to s hysterickým podtónom zatiahla: „Do p*čéééé!" Kto si počas prestavby nezanadával, nech hodí kameňom, či nie? Ešte stále som sa mala cítiť ako zákazník?
Skutočne ma rozčúlilo až zistenie v zrkadle vo výťahu, že mám líca a krk vysypané nejakým svinstvom. Alergický prejav na koži som nemala už roky a dosť ma zaujíma, aký humus sa im tam vznáša v lufte a padá na všetkých päť sójových rožkov, čo sa mi podarilo kúpiť pre moju mamu. Stavebný prach? Nejaké storočné plesne? Môžu byť vo vykachličkovanej predajni roztoče? Alebo výlučky švábov? Myší?
S Billou končím. Za koho pokladá Billa zákazníkov, ktorí u nej nechávajú denne státisíce, že im umožňuje takýto štýl nákupu? Za úplné hovädá? Vedenie Billy spravilo zlé rozhodnutie a namiesto zavretia obchodu na dva týždne predvádza fantozziovskú verziu rekonštrukcie, ktorú nezvláda. Čím viac ľudí sa na nich vykašle, tým skôr to pocítia.
