Pane, len v Tebe môžem nájsť úplné pochopenie,
pretože len Ty poznáš moje srdce.
Len Ty poznáš moje zámery a vieš,
čo sa deje v mojom vnútri.
Je mi smutno, keď vidím, že sa ma boja aj moji priatelia,
vlastne im to ani nezazlievam, sama sa totiž niekedy bojím samej seba.
Ty jediný sa ma však nebojíš, vieš aká bude moja reakcia
a že nechcem ublížiť ani Tebe, ani iným.
Miluješ ma takú, aká naozaj som.
Som ako zranené zviera, ktoré hryzie a bráni sa zo všetkých síl,
ktoré nepripustí k sebe žiadneho človeka.
Cítim však, ako mi obväzuješ rany,
ako postupne búraš múry, ktoré som si postavila okolo seba,
ako prestrihávaš ostnatý drôt, ktorý som si otočila okolo srdca
a ktorý zraňuje všetkých, čo sa snažia ku mne dostať.
Ďakujem Ti, Pane, za Tvoju blízkosť,
za radosť, ktorou napĺňaš moje srdce.
Ďakujem aj za prechádzku bolesťou a trápením,
Ty vieš, prečo to všetko malo byť...
...a možno už aj ja.
Vďaka, Pane.
