Každý máme svoj primárny jazyk lásky, ktorým prehovárame k druhým a zároveň očakávame, že k nám budú hovoriť tým istým jazykom aj ostatní. Pretože len vtedy sa cítime milovaní, len vtedy sa naša citová nádrž napĺňa, ak aj druhí hovoria našim jazykom lásky. Ak sa nám však lásky v tomto jazyku nedostáva, cítime sa nemilovaní. Myslím, že by to bolo veľmi jednoduché, ak by sme mali všetci len jeden jazyk lásky. Každý by sa cítil milovaný, prijímaný a jeho citová nádrž by bola plná. Jazykov lásky je však päť. To, čo je príjemné a prvoradé pre mňa, nemusí byť príjemné a prvoradé aj pre druhého. Dokonca to môže byť niečo, čo sa druhému prieči robiť, nevie to robiť, lebo sa to nemal kde naučiť (nezakúsil to vo vlastnej rodine) alebo to niečo (napr. skutky služby, slová uistenia) možno nepovažuje za dôležité.
Rozprávať jazykom lásky toho druhého (zvlášť vtedy, keď nie je našim primárnym jazykom) nie je jednoduché. Aspoň nie pre každého. Naučiť sa to však môžeme všetci. Musíme to ale chcieť. V prvom rade je potrebné zistiť, čo je primárnym jazykom lásky toho druhého. Možno sú to slová vďaky, povzbudenia, ocenenia, možno je to chvíľa pozornosti, čas strávený s druhou osobou, možno sú to malé darčeky alebo pomoc v domácnosti, pri práci a možno je to dotyk, vrelé objatie (nielen v krízových situáciách). Rozpoznať jazyk lásky druhého nemusí byť ťažké, pokiaľ sme pozorní a vnímaví. Kľúčom k určeniu primárneho jazyka môže byť práve spôsob, ako prejavuje svoju lásku iným, to, čo od nich vyžaduje (napr. pokosiť trávnik, ísť do kina, na prechádzku...) alebo to, na čo sa sťažuje, čo ho najviac zraňuje (napr. nedostatok ocenenia za prejavenú službu, ustavičné kritizovanie, málo času na spoločné rozhovory...). To je pravdepodobne jeho jazyk lásky.
Naučme sa hovoriť jazykom lásky toho druhého. Myslím si, že ak by sme poznali jazyk lásky svojich najbližších a rozprávali ním, mohli by sme sa vyhnúť nechceným hádkam či nedorozumeniam, alkoholizmu v rodine, rozpadu manželstiev, úteku detí z vlastných domovov, pokusom o samovraždu...nemuseli by sme toľko v správach počúvať o tom, ako nejaký mladík vyskočil zo 7. poschodia a zabil sa, ako mladé 17-ročné dievča porodilo na toalete, dieťa zabalilo do igelitovej tašky a vyhodilo z okna, ako podgurážený otec dobodal svoju manželku a vlastné deti, či o ďalších x prípadoch.
Ak máme druhého radi, povedzme mu to.
Blížia sa sviatky pokoja a lásky, prajem vám, aby ste (sme) dokázali prehovárať k sebe jazykom lásky druhého nielen počas Vianoc, ale počas celého roku 2010, 2011, atď. :-)
Veľa úspechov vám i sebe :-)
