Sú chvíle, keď sa námživot zdá byť nejasný a cieľ, ku ktorému smerujeme neviditeľný,či azda nereálny. Cítime vo svojom srdci smútok, neistotu, možnosklamanie či strach z budúcnosti. Sme vnútorne nepokojní anevieme, čo ďalej. Chceme so všetkým „praštiť“. Lenmáloktorí z okolia si všimnú, že sa s nami niečo deje a trebanám pomôcť. Sú to najčastejšie naši priatelia. Trápi ich, keďnás vidia smutných a bez života. Prichádzajú, aby práve oniobjali to naše smutné, zmätené a strachom unášané srdce.Nebráňme sa tomu objatiu, veď práve po tom naše srdce túži. Jeto najlepší liek, za ktorý netreba platiť. A nebojme sa aj myobjať srdcia druhých, keď uvidíme, že nás potrebujú. Majmeoči a srdce dokorán otvorené.
Som vďačná za každéobjatie, ktoré som v poslednej dobe zažila, či už od priateľov,známych alebo od môjho trojročného synovca. Bolo to najkrajšieobjatie môjho srdca.
