Dlhý čas si žilazdanlivo spokojne a brala život tak, ako jej ho nadelili. Malazhruba všetko, čo potrebovala k prežitiu. Ibaže nebola šťastná.Niečo jej chýbalo, niečo ju vo vnútri smútilo. Bola to samota,ktorá ju priam ničila. Hoci bola obklopená celým stádom ovečiek,lež nenašla sa žiadna, ktorá by jej rozumela. Jedného dňa siuvedomila, že už nechce žiť takýto život, a rozhodla sa, že savydá na cestu za nejakým dobrodružstvom. Možno stretne niekoho,kto by jej pomohol v jej trápení a samote. A tak aj urobila.„Opustila“ svoju rodinu, najbližších a vydala sa na nebezpečnúpúť. Spoznala veľa nových vecí, o ktorých sa jej doma mohlo lensnívať. Nadobudla veľa skúseností, ibaže nie všetky bolipríjemné. Hľadala veľmi dlho. Niekedy už aj mala pocit, žestretla spriaznenú dušu, ktorá by jej prinavrátila radosť doživota, ale ukázalo sa, že to bol len klam. Bola z toho takmerzúfalá. „Či sa nenájde nikto, kto by ma chápal? Určite niekdeniekto taký musí byť!“ - povzdychla si smutná ovečka apokračovala v hľadaní. Vďaka svojej trpezlivosti a odhodlanostiísť si za svojim cieľom sa jej nakoniec podarilo stretnúť toho,koho hľadala.
Ak chceme dosiahnuťsvoj cieľ, musíme mnohokrát zanechať staré zvyky a otvoriť sapre nové veci. Netreba sa báť zlyhania, ktoré príde... nevzdávaťsa, ale treba veriť, že vytrvalosťou a odhodlanosťou sa cieľ dádosiahnuť.
