Policajt a zákon

Pár minút pred šiestou večer som sa viezol vo svojom žigulíku cez Sv. Jur smerom na Modru. Z jednej bočnej ulice vykúkal dlhý nos čierneho Mercedesa. Za volantom sedel šéf ochrankárov Packa. Ešte som ho v duchu poľutoval, lebo vymotať sa z bočnej ulice s autom, ktoré má taký dlhý nos, ako jeho Mercedes, môže byť problém.Po možno sekundách ma predbiehal len taký fukot. To už bolo za mestom; cesta zo Sv. Jura do Pezinka je štvroprúdová. Hoci môj žigulík ide aj 120, mám tri vážne dôvody, prečo dodržiavať deväťdesiatku. Ten prvý je o bezpečnosti: Fiat 124, vzor Lady, bol autom roka 1966. Bežné rodinné vozidlo pred štyridsiatimi rokmi jednoducho nebolo stavané na ,,nadzvukové" rýchlosti. Tomu zodpovedá aj spotreba, ktorá je mojím druhým dôvodom. Desať litrov na sto kilometrov sa mi zdá veľa. A tretí, no neposledný dôvod, prečo dodržiavať mimo obce 90 km/h je práve zákon, ktorý vyššiu rýchlosť zakazuje.Aj včera som išiel 90 a predbehol ma Packov Mercedes. Len sa mi zamarilo, že má evidenčné číslo P (Packa?) - 00007. Ak idem 90 a predbieha ma iné auto, musí ísť rýchlejšie. A Packa ma predbiehal, ako som už napísal, len taký fukot.Možno sa niekam ponáhľal, možno išiel zachraňovať život. Práve pre takéto prípady majú aj civilné policajné autá pohotovostné majáčiky, ktoré sa magnetom upínajú na strechu auta. Svojho času mi policajti vysvetľovali, že radšej nepoužívajú majáky, lebo po ich zapnutí nastáva na ceste chaos, že sa radšej prekľučkujú v bežnej dopreve. To však nie je ospravednenie.Naozaj by ma zaujímalo, či človek, ktorý ignoruje zákony, môže byť generál. Najmä ak má byť generál ozbrojeného zboru, ktorý má bdieť nad dodržiavaním tých ignorovaných zákonov.