Vojtech Hollan
Prehistorické zvery
Môjho Jerguša zachvátila mánia druhohorných plazov.
Bývalý... všetko a nič. Otec dvoch lúpežníkov. Zoznam autorových rubrík: Takto som sa nahneval, Takto som sa čudoval, Takto som sa potešil, Takto mi napadlo, Jerguš, Súkromné, Nezaradené
Povinné verejné obstarávanie tovarov a služieb prostredníctvom webových stránok je dobrý nápad. Priam veľmi dobrý. Má však jednu chybu krásy.
Pred chvíľou informoval server sme.sk, že Ústavný súd SR prijal septembrovú sťažnosť prevádzkovateľa pezinskej skládky voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR na ďalšie konanie a zároveň rozhodol o odklade vykonateľnosti staršieho rozsudku Najvyššieho súdu.
Mannovci a ich skládka Nová jama si žijú vlastným životom. Životom nezávislým od zákonov tohto štátu. Predpokladám len, že prírodné zákony neogabú a podnikanie na skládke sa odrazí na výskyte zhubných chorôb v ďalších pokoleniach tejto rodiny. Teraz však nechcem písať o tomto smetisku. Pezinčania totiž žijú na inom smetisku.
Po chvíľkovom znechutení z postupu štátnych orgánov pri kastrovaní kompetencií samosprávy sa k problematike pezinského smetiska (a podobných úradnícko-developerských zvrhlostí) znova vraciam. Dnes podvečer je v Pezinku demonštrácia proti skládke. Srdečne pozývam aj pána premiéra Roberta Fica.
Textíky z rubriky Jerguš budú o múdrostiach, ktoré vypovie môj, dnes trojročný syn. Nie je určaný pre skeptikov. Koho tieto sentidementality nezaujímajú, nech sa im radšej vyhne. To isté platí aj pre hnidopichov, ktorí potrebujú komentovať odchýlky od jazykovej normy; deti tieto odchýlky zvykunú ignorovať.
Ach, tie osmičkové roky. O šesť týždňov si pripomenieme vznik Československa. Deväťdesiat rokov dozadu sa československí (najmä českí) legionári, expedičné vojsko neexistujúceho štátu, prebíjali Ruskom; stretávali sa v prvých bojoch s boľševikmi. Oni sami pritom iba chceli ísť domov (dostali sa tam okľukou po presune cez celú Sibír z Vladivostoku na brehoch Tichého oceána).
Textíky z rubriky Jergu budú o múdrostiach, ktoré vypovie môj, dnes trojroný syn. Nie je uraný pre skeptikov. Koho tieto sentidementality nezaujímajú, nech sa im radej vyhne. To isté platí aj pre hnidopichov, ktorí potrebujú komentova odchýlky od jazykovej normy; deti tieto odchýlky zvykunú ignorova.
Textíky z rubriky Jergu budú o múdrostiach, ktoré vypovie môj, dnes trojroný syn. Nie je uraný pre skeptikov. Koho tieto sentidementality nezaujímajú, nech sa im radej vyhne. To isté platí aj pre hnidopichov, ktorí potrebujú komentova odchýlky od jazykovej normy; deti tieto odchýlky zvykunú ignorova.
Asi dva týždne mi puká srdce. Mám rád Rus aj Rusov. Z Ruska však mám nekonečný a občas bezbranný strach.
ani to nebudem linkovať a dokazovať, väčšina z vás dnes ráno čítala, že nejaký čert alebo diabol platený z verejných zdrojov odklepol environmentálnu vhodnosť smetiska v Novej jame v Pezinku. Som z toho unavený, asi ma dostali. Zvažujem sťahovku z Pezinka, nech si na raka umierajú voliči tejto zberby a nie moje deti.
- Tak som nakoniec kúpil Mégane, - chváli sa chlapík svojmu kamarátovi, mechanikovi. - Chcel si japonca, aby ti dlho vydržal, - pripomína mu mechanik. - Áno, ale toto mám od kamaráta, férového chlapa. Výborná kúpa. Po nemeckom penzistovi.
Padol nám minister životného prostredia. Mentálne patril skôr do doby, keď malo túto problematiku pod palcom socialistické ministerstvo vnútra. Bol viac capom, než záhradníkom. Väzy mu zlomila kauza, ktorú pred troma mesiacmi vytiahol .týždeň (http://www.tyzden.sk/sk/doma/zo_statneho_krv_netecie.php). Podľa informácií dnešných Hospodárskych novín (http://www.hnonline.sk/c1-26051720-u-fica-konci-minister-izaka-zlozili-dotacie) ho má nahradiť poslanec Jozef Ďuračka. Fujtajbl.
Tak. A vykľulo sa šidlo z vreca. Iniciatíva proti skládke v Novej jame v Pezinku je opäť raz zmanipulovaná.
Na jednej strane diskusie o penzijnom systéme sa donemlátom opakuje mantra o tom, ako štát garantuje penzie a ako ich bude vyplácať, aj keby na iné nebolo. Svoje o tom vedia penzisti v Rusku, teda aspoň tí, ktorí prežil prvú polovicu deväťdesiatych rokov. Ale aj ľudia, ktorí si sporili na dôchodok na Slovensku, by mohli rozprávať svoje, keby už neležali na cintorínoch. V 20. storočí štát dvakrát hanebne zlyhal, keď nedokázal naplniť sľuby svojim občanom, ktorí si odkladali na dôchodok.
Keď vznikala Slovenská republika, teda keď sa osamostatnila, mal som z toho radosť. Vravel som si, že si budeme vládnuť sami, trochu pragmaticky aj to, že sa konečne prestaneme vyhovárať na Prahu, na to, kto na koho dopláca a prečo sa to nedá. Mal som štrnásť rokov a pojmy zodpovednosť či vládnuť sami, pre mňa mali veľmi hmlistý význam.
Včera sa mi dostali do uší nejaké nové informácie ku kauze Pezinská skládka. Tá strana sporu, ktorej na výstavbe smetiska eminentne záleží, sa rozhodla využiť služby odborníkov na komunikáciu.
Telenovela na tému smetisko v Novej jame v Pezinku pokračuje. Keďže nový disponent so všetkými právami na projekt smetiska - "americká" spoločnosť Westminster brothers (s jasnou linkou na rodinu majiteľov pozemkov pod smetiskom) - sa neštípe a napriek zákazu stavia, Pezinčania idú v stredu protestovať pred ÚV.
Hľadám politickú stranu. Takú, ktorá by mi sľúbila, čo iná sľúbiť nemôže a čo sa mi z vlastnej iniciatívy jednotlivca nesá. Menovite chcem, aby mi sľúbili toto:
Menová reforma v päťdesiatom treťom bol krok, ktorým červená vláda ľudovodemokratického Československa vytiahla občanom z vrecák niekoľko miliárd korún. Pri najlepšom kurze dostali ľudia za 5 starých korún jednu novú, pri väčších sumách uložených v bankách alebo vo forme cenných papierov bol pomer 30 starých k 1 novej, hotovostná výmena nad 300 Sk na osobu sa vykonávala v pomere 50 starých korún za jednu novú.