Štát garantuje dôchodky. Trt

Na jednej strane diskusie o penzijnom systéme sa donemlátom opakuje mantra o tom, ako štát garantuje penzie a ako ich bude vyplácať, aj keby na iné nebolo. Svoje o tom vedia penzisti v Rusku, teda aspoň tí, ktorí prežil prvú polovicu deväťdesiatych rokov. Ale aj ľudia, ktorí si sporili na dôchodok na Slovensku, by mohli rozprávať svoje, keby už neležali na cintorínoch. V 20. storočí štát dvakrát hanebne zlyhal, keď nedokázal naplniť sľuby svojim občanom, ktorí si odkladali na dôchodok.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (12)

Prvý raz za prvej republiky. Problém sa týkal najmä Slovenska. Počas monarchie boli štátni zamestnanci súčasťou bismarckovského systému penzií. Monarchia padla a uhorské penzijné fondy ostali v Budapešti. Boli to reálne peniaze, ktoré mali dostávať reálni ľudia. Budapešť pravdepodobne dúfala, že ak im československá vláda dôchodky nezabezpečí z vlastného, ich hnev destabilizuje republiku zvnútra. ČSR to nespravila a týmto bývalým úradníkom ostali oči pre plač.Neviem, aká bola situácia v období autonómie a slovenského štátu. Keďže v období 1938 – 1945 platilo na území ČSR 12 rôznych mien, môžme len odhadovať, že minimálne z poarbitrážneho Maďarska a Slovenska vysťahovaní českí poštári, železničiari, učitelia, žandári či vojaci mali s penziami problém. Nevraviac o tom, že vojna ochudobnila takmer každého.Tretia penzijná lúpež, opäť pod taktovkou štátu, sa udiala v roku 1955. Aj peniaze v dôchodkových poisťovniach prepadli v prospech štátu a penzie sa „prehodnocovali“. Ešte po 14 rokoch od tejto zlodejiny bol vhodný čas na to, aby Karel Kryl napísal svoju pieseň Důchodce. Nájdete ho napríklad aj tu (http://www.supermusic.sk/skupina.php?idpiesne=12435&sid=&TEXT=1).Štát naozaj negarantuje nič. Keď budú mať poslanci slabú chvíľku, vykostia aj déesesky a sporiteľov nechajú na holičkách s polovičnou penziou zo sociálky.