O tej, ktorej sa nevyhneme

Zvykli sme si na to, že ľ je l, ô je ó, ň je n. V bežnej reči nám jednoducho prehrešky nevadia. Neprekáža nám dokonca ani to, že Markíza núti svoje hlasy, aby používali neštandardný prízvuk, ktorý odporuje potrebám jazyka. Zvykli sme si na ímejl aj mejl. Tolerujeme mrte bohemizmov.A zrazu bolg. A blok. Sledujeme z obrazovky hrúbki, a prklepy a vyrušujú nás. Bude to asi tým, že pri čítaní je rýchlejšie z hlbín pamäte vyťahovať obraz celého slova, ako skladať písmenko po písmenku - skúste nahlas prečítať nejakú fínsku vetu. A potom nám chyby jednoducho udrú do očí.Prepáčte, ak niekomu, čoby hnidopich (jedno z mála českých slov, ktoré si zvyknem vypožičať), v diskusii pripomeniem jeho chybu. Dnes som sa napríklad stretol s blogom plným cudzích slov, dokonca neologizmov, ktorých funkčnosť však nebola opodstatnená. Slovné spojenie moja tranzícia malo vyjadriť môj nástup v novom zamestnaní. Brr, najmä keď všetci noví kolegovia boli múdry a skúsený a neviemaký.Až ma zabolelo. Pritom nikomu neupieram právo seknúť sa; sám ho bohato využívam.Začali sme sa baviť o slovenčine. O tom, že jazykovedci nám vnucujú normu, ktorú v bežnom živote môžeme a aj ignorujeme. Znova rozhorela najslovenskejšia a najstaršia flamewar (ďalšia výpôžička, tentoraz z cybersveta) o i/y alebo i/i. O tom, či sa má bloger snažiť o formu alebo obsah. Hovoríme o slovenčine. A je to fajn. Prinúti nás to zaoberať sa niečím, čo sa nás denno - denne dotýka, čomu sa nevyhneme aj keby sme boli v úplnej izolácii od sveta. Slováci myslia po slovensky a Kórejci po kórejsky.Do planých diskusií o superstar, mojsejovcoch, do menej planých hádok o tom, ktorý webový prehliadač rulez, sa primiešala diskusia o veci, ktorá sa nás bytostne dotýka.Ponáram sa do slovenčiny, nechávam sa niesť schopnosťou niektorých autorov dať jej atmosféru. Užívam si ju aj tu, na blogu, aj s kolegami, ktorí sú múdry.Teším sa.