Jerguš

Keby som vedeli efektívne linkovať, napíšem sem niekde link na Čakám syna (http://kohut.blog.sme.sk/c/4524/Cakam-syna.html), keďže to neviem, uchýlil som sa k metóde ctrl+c - ctrl+v.Z vážnych dôvodov môjho syna nebudem špecifikovať dátumom narodenia, len spomeniem, že sa narodil tesne po polnoci v prvej polovici mája. Zažil som tú radosť stáť pri jeho mame, keď sa narodil. Sestričky mi ho vtlačili do rúk hneď, ako ho poutierali a zabalili do perinky. A tak prvá pozemská tekutina, s ktorou sa stretol nebola ani voda ani mliečko, ale tatkove slzy.Po prekonaní žltačky som si rodinku priviezol domov. Veci sa vyvŕbili tak, že som mohol ostať pár dní doma. Varil som, pral, žehlil s vervou doteraz nepoznanou (už ma to trochu prešlo). Už je z neho katolík.Tešíme sme sa z každého grgnutia a prdnutia, a Jerguš nám tú radosť a vďaku odplácal tým, že sme si mohli vypočuť jeho krásny krik (nič nástojčivejšie, ako detský krik som ešte nepočul). Zatiaľ sa usmeje len po dojčení, ale dvíha hlavičku a pýta si pozornosť.Najviac (prirodzene) v noci. Môj jediný šport je nočné kočíkovanie. Obľúbený čas - od 03.00 do 07.00.Milujem ho a nikdy nedokážem žene dostatočne poďakovať, že ho povila.Ľúbim ho a ani ďakujem Bohu, že ho stvoril.Už len z neho vychovať dobrého človeka. Ale to je robota na dobrých 20 rokov.