Pokora

Moji rodičia (ako asi všetci ľúbiaci rodičia) ma celé detstvo utvrdzovali v tom, aký som iný, geniálny. Keď som v niečom zlyhal (matika, fizyka), pripomínali mi podobenstvo o zakopaných talentoch. Pritom som bol presvedčený o tom, ako parádne rozvíjam svoje talenty na inom poli, len to naši nechcú a nedokážu ani len pochopiť.Mame som sa v najvypätejšej situácii odvďačil slovami: "Máš šťastie, že si moja mama..." Ruku som mal napriahnutú akože do facky.Keď som bol pubertiak, nemal som ani za mak pokory. Vždy, keď sa mi darilo, presviedčal som sám seba o svojej jedinečnosti.Až neskôr sa mi stalo zopár zvláštnych náhod, ktoré sú možné, ale vysoko nepravdepodobné. Tieto náhody mi dávali možnosť aspoň čiastočne negovať svoje predchádzajúce zlé rozhodnutia. A nikdy nešlo o zvrátenie dôsledkov zlých rozhodnutí malého významu. Vtedy som vďaka Bohu už mal dosť pokory, aby som: 1. chytil ponúknuté príležitosti za rohy, 2. nepresviedčal seba a okolie o tom, ako jednoducho som to zariadil.To, že ešte stále som málo pokorný, dokazujem aj tým, ako naduto o pokore píšem. Chcem sa však dostať k niečomu inému. Západná civilizácia na pokoru zabudla. Je to správanie hodné pubertiaka (alebo starého nervózneho dedka). Kto nemá vyššiu autoritu, nemá ani pokoru. Keď som sa tváril, že chcem udrieť mamu, nebolo odo mňa vyššej autority. Biely muž stále žije a robí to isté.Vedci, ktorých práca konfrontuje s nepredstaviteľne veľkými (vesmír) a nepredstaviteľne malými (subatomárne častice, genetika) entitami, musia pri svojich objavoch často stáť s otvorenou pusou ako sedlák pred mrakodrapom alebo mestský človek pri predstave nekonečnej rozlohy kanadských pšeničných polí. Aspoň tak si ich predstavujem.Ja stojím s otvorenou pusou aj pred Bohom, ktorý stvoril vesmír a invertoval ho do atómu. Ale stojím pred ním s otvorenou pusou aj keď počúvam v kostole o Ježišovi. A dokonca aj vtedy, keď vidím, aké chyby majú niektorí kňazi. Lebo keby Boh nechcel, takýto človek sa kňazom nestane. Ale možno tým kňazom odoženie veľa ľudí od cirkvi práve pre to, aby im dal možnosť hľadať svoje miesto vo vesmíre. Často bolestne. Per aspera ad astra.Nepáči sa mi, keď sa bloguje proti cirkvi. Ale z tých diskusií som sa veľa poučil. Medzi kritikmi cirkvi je veľa múdrych ľudí, ktorí vedia čo hovoria a často majú pravdu. Kto z čitateľov blogu na SME mal toľko pokory, že dočítal až sem, má šancu mať dosť pokory na to, aby pochopil, že cirkev tvoria ľudia, ktorí sú rovnako múdri, vedia čo hovoria a majú pravdu.Pokorne ďakujem.