chrápala :) Fotili sme sa ako blbci. Venčili sme jej psíka, pomýlila si jeho výkal s listom a chytila ho do ruky :) Ako veštica mi veštila z kariet :) Maľovala mi nechty na nohách. Ukradol som jej nohavice a obliekol si ich, takto som chodil celý ďeň :) Daroval som jej krúžko z garniže, ktoré kým nezhrdzavelo, nosila ako prsteň. Smial som sa z jej nezabudnuteľného „ventilátorového" tanca (umeniu som nikdy nerozumel) :) Boli sme posielať prstienky, zase som ju znervóznil až sa z nás smiala jedna teta, ktorá si ku nám sadla :) Bol som v práci u jej mamky, aby som jej pomohol odniesť tašku, stál som ticho v rohu, dospelých sa asi hanbím...no ale k veci, (dosť spomienok). Čakalo nás leto bez našich spoločných kamarátov. Čo budeme robiť cez leto? Stretli sme sa:
„No čo? Čo?" povedal som.
„No našla som pre nás prácu v tábore s deťmi, poslala som už žiadosti." povedala ona.
Ostal som prekvapený, chvíľku som ticho stál.
„To akože naozaj?" neveril som.
„Áno, čo tam nechceš ísť?" opýtala sa.
Nevedel som čo povedať. Ľúbil som ju a vedel som že ona mňa nie. Byť s ňou niekde dlhšie sám mi určite neurobí dobre, pomyslel som si. Musí povedať niečo, čo ma udrží, aby som bol ticho a aby som sa tešil z toho že naozaj chce byť so mnou aj keď ma nemiluje. No na druhej strane som vedel, že kedykoľvek to môže vo mne vybuchnúť a pokazí to celé naše spoločné plány v strede leta, to nebude nič moc pre obidvoch. Potreboval som pečať, ktorá sa nedá roztrhnúť a to spoločné leto strávime celé spolu, ktorá by mňa držala nepovedať jej ľúbim ťa a u nej potvrdila, že cez leto chce byť naozaj so mnou.
„Neverím, sľubuješ naozaj, že budeme cez leto spolu?" ubezpečoval som seba i ju.
„Sľubujem! Sľubujem!" pečatila, "budeme sa starať o detičky, ja ich budem učiť tancovať a ty, hmmm...neviem čo by sa od teba mohli naučiť :)"
Plnil sa mi sen. Nesmiem to pokaziť. Nesmiem jej ani naznačiť, že cítim niečo viac ku nej ako ona ku mne. Chcem byť s ňou.
Je začiatok leta, a my sa nerozprávame. Každý sme šli inou cestou...spomienky ostali.
