MANIFEST MOJEJ GENERÁCIE

cítime, že vám musíme niečo povedať, len to nevieme vysloviť strašne nás to ťaží na duši život nesie so sebou veľa bôľu a my nevieme, čo s ním preteká pomedzi prsty ako každý deň a nám sa zdá, že stále o niečo prichádzame máme malú trhlinu na duši a preteká nám z nej všetko všetko dnu aj von a máme v sebe zmätok sme rovnakí ako všetci nám podobní strácame nádeje, získavame istoty život sa nám prestáva páčiť

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

láme nad nami palicu, chceme byť však silní
nevieme bojovať, chceme utekať, chceme
vraciame sa na staré miesta, rozmýšľame, bez skutkov
sme smiešni a nie je nám do smiechu
neplačeme nad cudzími bôľmi, sedíme nad vlastnými
nič nás nevie rozplakať, nič rozosmiať
sme vážni, nie vážení
šepkajú si o nás a my si šepkáme o nich
nevieme sa zaobísť bez samých seba
sme v sebe zakliesnení a hľadáme cestu von
bojíme sa, stráchame, žijeme strachom
z budúcnosti, z minulosti, z ostatných, z nás samých
nálepkujeme si životy, život stráca zmysel
my už iba plynieme v čase bez chuti a vôle niečo meniť
niečo zažiť, niečo žiť, niekým byť
strácame sa, nachádzame a nikdy to nie sme my
máme radi veci a ľudí, ktoré hneď nato nenávidíme
milujeme a podvádzame, smerujeme a ostávame
prevraciame iným život naruby a vlastnými nepohneme
sme bezvládny, nemáme vôľu, nemáme chuť
sme novodobí ľudia plní ničoho a samoty
nebojíme sa bojovať s celým svetom
sami so sebou však stále prehrávame
bolia nás vlastné rany a nikto nás nemá rád
držíme sa tmavých stĺpov na ulici
prihovárame sa radšej nemým veciam, bojíme sa kritiky
blúznime o krásnom živote so založenými rukami
chvíľu bežíme vpred, chvíľu vzad
veľa vieme, veľa si domýšľame, veľa
veľa je naša miera plnosti
cítime, že vás obohacujeme, ale vy nič
bytie je nám súdené, sme odsúdení na bytie
vo všetkých istotách aj neistotách
ale predsa sme len ľudia, takí ako vy
veríme, že raz možno predsa len, čo ak
túžime po láske, po cite, po objatí
sme ľudia, nelámte nad nami palicu
sme zlomení a potrebujeme pohladiť
prosím, za nás všetkých
prosím