oblepený zápalkami
pískam si na rozlúčku
mávajú mi všetci známi
zahodil som obrúčku
pozerám sa za seba
a vidím iba čierne vrany
prečo?
smútok objedá
všetky zaoblené strany
kocky boli hodené
a baránok si oltár našiel
všetky hriechy splodené
vždy boli, sú a budú naše
a poslednú večeru
si vykoná už každý sám
myšlienkovú neveru
otvorím vám dokorán
a v čudesnom náhlom skrate
odpustím vám nedbalým
že každý deň tu znova hráte
Nerov upálený Rím
odpustiť si vieme sami
svedomie sa obísť dá
vždy to začne zápalkami
kým nezhorí záhrada
občas sa nám chytí bytie
od prihorúcej rozprávky
a nepomôže ani vytie
ani sprosté nadávky
22. mar 2008 o 00:54
Páči sa: 0x
Prečítané: 495x
Prihorúca zápalka
ako blázon búra steny obklopený.. záhradou
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)