Takú krásnu nedeľu sme si nemohli ani vyčarovať. Slniečko pražilo, voda bola ľadová a pivo tak akurát studené. Ženy maximálne sedmičky (bodovací systém používaný našou partiou, 1-10 – pričom jedna znamená – to by som sa radšej vyspal s vlastnou babkou a 10 – čaute chalani, idem spáchať milostné kamikadze), ale to bolo pozitívum, aspoň nás nevyrušovali pri pití piva a vodky a slnení sa pod ohnivou guľou. Ono, stará známa pravda hovorí:
- Ohnivá guľa s ohnivou vodou nie sú najlepšia kombinácia - ale to nie je ani pivo so zakysankou. Rabond sa nám úplne odpiekol, ani sa nemusel veľmi opekať, o všetko sa postarala sada Vodiek značky Jemná. Neviem, ktorý neznaboh pomenoval ten zemiakový vývar slovom „jemná“, ale zaslúžil by si s tým vypláchnuť ústa a oči zároveň. Spať ku gradujúcemu sa deju. Ja a Emo sme alkohol zvládali v pohode, Ritki sa slnil ako jašterica a poprdkával si na deke, jeho sa to veľmi netýkalo a Rabonda sme radšej uložili na hodinku pospinkať si.
Užili sme si krásny deň, papali sme Heyka, hrali kalčeto a podobné bohumilé činnosti a nakoniec sme predsa len opustili náš zasľúbený kus zeme (platí len v letných mesiacoch – pozn. autora). Po ceste domov som sa rozhodol vystúpiť už skôr a zastaviť sa u mojej, na pár dní, bývalej priateľky a nejako to dať dokopy. Došiel som a zistil som, že my vlastne ani rozídení nie sme. Človeka vždy potešia dobré správy. Zaspal som.
