... je úzko spojený so životom v súčasnosti, s jeho rýchlym technickým pokrokom a so životom v minulosti, ktorý má svoje čaro dodnes. Život v minulosti bol hlbšie prepojený s prírodou, rastlinami, živočíchmi, s ľudskou prirodzenosťou, so zábavou, ktorú dnes vidíme iba v zachovávaní ľudových zvykov a tradícií, mal čaro trpezlivosti, pokoja, dobrodružstva, lásky k ľuďom, vzájomnej pomoci a tolerancii medzi ľuďmi. Dnes sa stále za niečím ženieme, naháňame, stále niečo zháňame, potrebujeme a niečo nám ešte chýbaporovnávame, čo má sused a my nie,...a asi ani nemáme čas zamyslieť sa nad tým, koľko nenahraditeľného nás v živote obklopuje. Mali by sme sa zastaviť a porozmýšľať, kde sú naše korene a naše krídla.
Požičiam si slova nášho významného autora Šlabikárov šťastia Pavla Baričáka. Citujem z časti Dospelí deťom, deti svetu:
"Až teraz chápem, prečo moja babička vždy hovorila, že ona sa tu už necíti dobre, že by chcela ísť na druhý breh, lebo tu nemá seberovných, ničomu nerozumie. Aj keď je s nami, nechápe, na čom sa smejeme, nepočuje dobre, čo hovoríme, nerozumie ani tým moderným výrazom, a že možno sa smejeme aj na nej. Síce má, čo jesť, čo si obliecť, dobrú posteľ, nemusí nič robiť a luxus si užíva taký, aký nemala celý život, ale nie je tu už šťastná. "
"Pochopila som, že sme jej mali dať viac priestoru, aby nám rozprávala o sebe. Aké to bolo, keď bola mladá, čo všetko prežila, čím všetkým si prešla, To je bohatstvo, ktoré nám starí rodičia môžu odovzdať. To sú korene, ktoré každé dieťa potrebuje prijať od svojej rodiny. Korene a krídla."
Pavel "Hirax" Baričák
A my sme vďaka projektu Detstvo očami starých rodičov hľadali a verím, že čiastočne aj našli, kde sú naše korene a krídla. Nebolo to prínosné len pre deti. Bolo to významné obohatenie aj pre nás - dospelých učiteľov i rodičov detí. Generácii starých rodičov sme dali možnosť zaspomínať si, cítiť sa dôležitými, zaujímavými, pochopiť, že hoci nám často nerozumejú, majú medzi nami svoje miesto. Sú pre nás dôležití a máme sa od nich čo učiť. Máme na čo nadviazať a pokračovať. Toto bolo to najsilnejšie, čo nám projekt priniesol.
Nedá sa zhrnúť, čím všetkým nás obohatil, pretože je toho veľmi veľa.
Aplikovali sme mnohé získané vedomosti, poznatky a zručnosti v praktických činnostiach: pravidlá komunity, celoživotné pravidlá a zručnosti, (ktoré získavame pravidelnými rannými kruhmi pred vyučovaním), vedomosti z učiva slovenského jazyka o interview, knihe, zdvorilom správaní, členení textu na odseky, komunikačné a prezentačné zručnosti, spomínala som aj finančnú gramotnosť, pretože skromnosť a nenáročnosť už dnes nie je v móde, ale v hlase našich predchádzajúcich generácií je hrdosť na to, čo mali, a čo všetko preto museli urobiť, hrdosť na to, že aj oni sa už ako deti spolupodieľali a pomáhali svojim rodičom. Rozvíjali sme aj svoje manuálne zručnosti, uplatňovali umelecké cítenie, kritické a kreatívne myslenie, organizačné schopnosti, schopnosť tímovej spolupráce, schopnosť pracovať pravidelne a zodpovedne si plniť povinosti, ktoré nás posúvali k cieľu - vytvoreniu knihy. Samozrejme, získali sme aj nové skúsenosti v oblasti využívania informačných technológií a internetu (oboznámili sme sa s nástrahami internetu, vyskúšali sme si prácu s novými interaktívnymi nástrojmi ako je https://www.postermywall.com/, kde sme vo dvojiciach vytvárali plagáty na tému Môj bežný deň, ktoré sme vložili na nástenku https://sk.pinterest.com/, spoločne sme vkladali príspevky na https://blog.sme.sk/ - teda sem, aby sme zdokumentovali aspoň časť našej práce na projekte - všetko sa samozrejme nedalo =) a spoločne sme sledovali naše postupné úspechy, ktoré pani učietľky spracovávali, archivovali a zverejňovali na stránke našej školy http://www.zsmsliestany.eu a na http://www.youtube.com, fotografie sme spracovávali pomocou http://www.animoto.com. Počas projektu sme uverejnili spolu 10 blogov, v ktorých sú odkazy, kde sú naše čiastkové výstupy. Ešte spracujeme získané informácie z kníh a spoločne vytvoríme plagát na tému Bežný deň mojich starých rodičov. Spracujeme ho formou klasického plagátu, aj v aplikácii postermyvall. Aby sme mohli porovnať bežný deň "včera a dnes".
Dielka, ktoré deti vytvorili sú originálne, nápadité a tvorivé. Nesú v sebe ich vlastný rukopis a estetické cítenie. Ich prezentáciou pred spolužiakmi a mladšími hosťami to všetko nekončí.
Veľká prezentácia nášho diela nás ešte len čaká na oslavách 120. výročia založenia našej Základnej školy v Liešťanoch 26. mája. Potom nastane tá krásna a dlhoočakávaná chvíľa, kedy každý autor svoje originálne dielo podaruje. A opäť si pomôžem citáciou - tentokrát z básne Anny Gürtlerovej - Keď darujeme, darujeme seba:
"...To je v každom z nás prísľub neba,
keď darujeme, darujeme seba,
darujeme druhým z duše človeka!
Toho úžasného človeka, čo v každom z nás sa skrýva,
vďaka ktorému je vaša duša živá
a aj jej sláva večná, odveká."
Anna Gürtlerová
Ďakujem všetkým nadšeným deťom za preukázanie využitých tvorivých schopností, ďakujem starým rodičom, za spoluprácu so školou, za súhlas so zverejnením a za dôveru (aj pri zapožičaní fotografií), ďakujem trpezlivým rodičom, ktorí si našli čas, pomáhali a podporovali deti v mravenčej a trpezlivej práci (niektorým aj za požičanie mobilných telefónov na nahrávanie), ďakujem pani učiteľke Katke, ktorá bola projektom rovnako očarená a nadšená ako ja, aj ostatným pani učiteľkám, ktoré nám pomáhali.
Srdečne ďakujem za taký úžasný námet na projekt. Hoci bol určený pre žiakov 3. a 4. ročníka, my sme sa zapojili spoločne celá škola - teda 36 žiakov prvého až štvrtého ročníka. Nedalo nám vyčleniť z našej kôpky detí len menšiu polovicu - 16 detí - a ostatných obrať o možnosť zúčastniť sa tohto úžasného projektu. Museli sme dať príležitosť všetkým. Zapojili sme všetkých a prispôsobili sme podmienky individuálnym možnostiam a schopnostiam detí. Dali sme im priestor, voľnosť, slobodu, aby mohli čo najviac ulpatniť vlastné tvorivé schopnosti a predstavy. Niektorí, žiaľ, aj dlhšie chýbali a ešte knihy nedokončili,...
Pevne verím, že tieto naše literárne diela nebudú posledné. Že je to iba začiatok, v ktorom budeme úspešne pokračovať.
