Moja mladšia sestra Žani, ktorá ešte nemá deti a v apríli sa bude vydávať urobila dobrý skutok aj so svojím partnerom Peťkom mne. Nakoľko mám tri deti, stane sa, že niekedy s nimi nestíham. Môj najstarší syn má teraz trochu problémy s matematikou a minule sme sa tak rozprávali, a ja som spomínala, že sa s ním učím prírodopis, dejepis – v čom si aj zlepšil známky. Na matematiku však už akosi nemám síl. Celé učivo si preštudovať a prísť na spôsob, akým to počítali a logickú postupnosť celého príkladu, hoci to nie je ťažké. Len treba na to čas a tak to polovicu roka skúšal manžel.
Väčšinou sa to však skončilo tak, že buď prišiel neskoro z práce domov, keď už deti spali a medzitým si musel Nicolas poradiť sám alebo to stihli a prepočítali učivo z daného dňa. Avšak na polročnom vysvedčení to nemalo taký efekt, ako sme si to predstavovali. A tak mi jedného dňa Žanetka zavolala a navrhla, že keby som chcela, mohla by Nikimu pomôcť s tou matematikou, ak bude chcieť aj on (napriek tomu, že sama má dosť práce - okrem zamestnania pomáha naším starým rodičom so zdravotnými problémami, lebo je lekárka – skoro každý deň chodí k nim domov a zisťuje, ako sa majú a čo potrebujú, v podstate má pod palcom celú našu rodinu po tejto stránke), že si prefotí učebnicu matematiky, naštuduje si to, spomenie si ako to bolo a vždy to nové učivo preberú doma. Prosto doučko.
Vedela, že v poslednom čase to dosť zamestnávalo moju myseľ, lebo som nechcela, aby sa Nicolas cítil menejcenný kvôli tomu, že nechápe niektoré veci z matematiky, pretože celkovo je to úžasný človiečik s nádhernou dušičkou a veľkou dávkou empatie k ostatným ľuďom okolo neho a viem, že to je len dočasný stav.
Nicolas je rád, že si Žani nájde čas na neho a tým pádom mu dáva najavo, že je pre ňu dôležitý, čo je pre 13 ročného chlapca veľmi významný a dobrý pocit. Peťko ho vždy rád privíta vo svojej dielni - lebo je umelecký kováč a Niki sa rád zaoberá manuálnou prácou a okrem toho je vo fáze "hľadania sa", keď ešte nevie, čo by chcel v živote robiť, tak skúša rôzne činnosti, aby mal prehľad a mohol sa potom správne rozhodnúť. Aj to je pre mňa ako matku veľká pomoc, pretože zmysluplne sa vypĺňa voľný čas môjho dieťaťa, ktoré je v "kritickom" veku.Verím, že raz bude z neho fantastický človek, ktorý si dokáže splniť svoje sny a pôjde za tým, čo si vysníva. Urobím všetko, čo len bude v mojich silách pre to, aby som ho uviedla správne do života a ukázala mu ten správny smer, kade sa má vybrať. Ostatné už bude na jeho slobodnej vôli. Presne tak, ako to napisal Chalil Gibran vo svojej knihe Prorok, že naše deti vlastne nie sú len našimi deťmi, sú deťmi sveta, pretože sú ako šípy a my sme ako lučištník, ktorý vlastne napne ten luk a vystrelí tie šípy ďaleko do sveta..... A tak ja si nemôžem privlastňovať životy mojich detí keď už budú dospelé, lebo ja ich môžem len uviesť do života a dať im všetky "nástroje" na to, aby ho čo najlepšie zvládli. Som šťastná, že Žani s Peťkom, bez toho, aby si to možno uvedomili, nám pomôžu k tomu. Vlastne keď to zhrniem, tak rodina drží pokope aj keď už spolu nežijeme a to je to najkrajšie na svete.
A keď sa raz Žanetke narodí bábätko, ja jej pomôžem späť.
Ja viem, že v mnohých rodinách, možno aj u Vás sa stávajú takéto dobré skutky a dejú sa akosi prirodzene a samozrejme. Lenže vo väčšine rodín to tak nie je. Keď súrodenci opustia rodičovský dom, každý začne žiť svoj vlastný život a málokedy si nájde čas na to, aby si všimol detaily života svojho súrodenca, aby vycítil, či v niečom nepotrebuje pomôcť i keď o to nepožiada.Väčšinou sme tak "rozlietaní" a zahľadení do tých našich starostí , že neregistrujeme tak citlivo toho druhého. Tak sa skúste, prosím okolo seba viac poobzerať na svojich blízkych, či by ste im nejako nemohli skrášliť aspoň na chvíľku ten ich život. Nalaďte svoje "radary" na ich vlnovú dĺžku a POČÚVAJTE. Dozviete sa kopec nových vecí.
Prajem Vám všetkým veľa pekných stretnutí s láskavými ľuďmi, ktorí si nájdu v srdci lásku aj pre Vás.
