Chcel som dnes vložiť peniaze na účet. Samozrejme som sipripravil veci avšak pracovníčka pri okienku nebola nadšená. „Mali ste prísťskôr...už, aby bolo šestnásteho,“ povedala.. Hneď mi prišlo na um koľko mánaozaj práce, všetko prepočítavať, ale napokon všetko prebehlo dobre. Chcel somju potešiť, ale radšej som ostal ticho. Rád som poďakoval a odišiel.
Druhá sa mi stala pri nakupovaní. V peňaženke mi ostalozopár korún. Chcel som ich vyčerpať tak teda 2 zubné pasty, toaletnýpapier...Tovar som vyberal podľa mojich priebežných výpočtov. Pri pokladninabehla iná suma, ktorá bola vyššia. Pomýlil som sa. Čo teraz? Nastalo vo mnemalé znepokojenie. Bol som však prekvapený, keď pokladníčka príjemne dodala:„Dajte tie slovenské nech sa ich zbavíte.“ Zvyšok som doplatil v eurách.Super. Zbavil som sa ich. Uvedomil som si, že platím posledný krát týmislovenskými. Posledná minca, ktorú som vytiahol bola 5-korunáčka.
Teda Pribina, Cyril a Metod, Levočská Madona, AntonBernolák, Ľudovít Štúr, Andrej Hlinka čiŠtefánik sú minulosťou. Ostali celkom mladí, iba 15 ročný. Tí sú nateraznahradený architektonickými slohmi. Ešte dlho budú zapísaní v mysli. Avšakto bude už iba nostalgia...
