Ich rozhovor vyzeral asi takto:
Muž: (Asi pilčík?) „V robote niekto vymenil olej do píly. Ide tam značkový olej. Ona išla asi dva týždne, kým ju nezadrelo. Nalial tam obyčajný zo suda...“ „Je v oprave.“
Žena: „Pre 200 korún 13 tisíc?“
Muž: „Ja by som ho zabil.“(celkom vážne)
Muž: „Viacerí majú prístup do skladu...“
Žena: „Keby mal kľúč len majiteľ. Za to musí byť niekto zodpovedný. Nemusia mať všetci kľúče...“
Asi toľko. Dialóg sa pre mňa skončil. Uvoľnil som miesto staršiemu pánovi 78 ročnému avšak výzorom ani nie sedemdesiat.
Je jasné, že príležitosť robí zlodeja.
„Ja by som ho zabil.“ vyšlo z úst. Zarazilo ma to. Niekedy si neuvedomujeme čo povieme. Slovo. Tak ako lieči i ubližuje. Niekedy je povedané nevhodné slovo, práve v nevhodnej situácii či dokonca nevhodnej osobe. Určite sa stalo i tebe, že si vyslovil to, čo sa neskôr nedalo len tak ľahko opraviť. Stáva sa často, že zareagujeme bez uváženia? Myslím, že áno. Aj v spomínanom dialógu.
4. okt 2008 o 16:11
Páči sa: 0x
Prečítané: 849x
Rozhovor
Ráno. Neobyčajné ráno. Zvyčajne stoličky v posluchárni. A teraz? Tri spojené sedačky a ja som na okraji. Sedím pred operačnou sálou plastickej chirurgie a čakám, keďže som sa stihol zapísať ako piaty v poradí. Zvláštny pocit. Asi by som klamal, keby som povedal, že sa nebojím. Vidím ako o nemocničnú stenu je opretý manželský pár. Nechcem počúvať avšak pre ich hlasitosť dialógu počúvam.
Dominik Holubjak
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
