Hovorí sa, že každá sláva, nech je akákoľvek, trvá tri dni. Tá moja trvala o niečo dlhšie, keďže mi predchádzajúci článok vyšiel v denníku SME. Na prvú reakciu som si počkala asi týždeň. Bol to email od osoby pracujúcej na univerzite. Bolo v ňom rozhorčenie nad mojím nezodpovedným konaním, informácia o porušení školského poriadku a odporúčanie ospravedlnenia sa vedeniu školy, fakulty a katedry (i keď som ich v článku vôbec nespomenula).
Prvá moja reakcia bol šok a po pár minútach moje rozhorčenie. Ak som to správne pochopila, mám sa ospravedlniť za svoj názor, ktorý je pravdivý? Názory môjho okolia sa rôznili a tak som dlho váhala. Ospravedlňovať sa mi nechcelo. Nebolo za čo. Aspoň z môjho pohľadu.
Potom nasledoval článok Miriam Mládkovej Blog zasiahol svoj cieľ!!! , ktorý ma milo prekvapil a bol dôkazom viac ako trojdňovej „slávy“. Medzitým univerzita zaviedla tzv. Schránku odkazov , čo považujem za pozitívny a ústretový krok, ale to je na ďalšie dlhšie písanie...
Za pár dní prišlo pozvanie na osobné stretnutie s ďalším zamestnancom univerzity, významným, musím podotknúť. Bolo jasné, že sa to určite bude týkať mojej „publikačnej“ činnosti. Nevedela som, čo mám čakať a priznám sa, bola som nervózna ako už dlho pred žiadnou skúškou. Spomínaná osoba ma prijala veľmi milo, čo okamžite zmiernilo moje obavy a nasledujúca hodina bola jedna z najzaujímavejších za posledné mesiace.
Vysvitlo, že môj článok bol podľa istých kruhov na škole namierený proti nej a ona (rozumej osoba, ktorá ma pozvala na stretnutie) chcela vedieť, či je to pravda. Môj článok vôbec nebol o nej, týkal sa iných. Navyše, s danou osobou som nemala žiaden predmet už vyše dva roky, tak som nechápala, ako sa to mohlo vôbec dať do súvisu...
Nechtiac som jej uškodila a mrzí ma to kvôli nej, pretože je jedna z mála, ktorá školou žije a sa pre školu obetúva, reprezentuje ju a mení veci na škole k lepšiemu.
Som ale veľmi rada, že sme si to vyjasnili a predišli tak možným budúcim nedorozumeniam. Otvorenosť nadovšetko.
Ospravedlňujem sa, že som nemohla byť konkrétnejšia, ale nechcem ešte viac uškodiť tým pár správnym ľuďom na škole. Naozaj si to nezaslúžia. Stále platí „všetko čo poviete (alebo o vás povedia iní), môže byť použité proti vám“.
