Napríklad v takých anglicky hovoriacich krajinách. Začalo to križiackymi výpravami proti nebohému slovu „man", čo sa vykladá ako „človek", ale zároveň aj ako „muž". A keď sa napríklad hovorca pôvodne označoval „spokesman", bolo jasné, že to je pomenovanie očividne zamerané proti ženám. Táto strašná situácia by sa dala v prípade hovorkýň riešiť buď výmenou „man" za „woman", ale ešte vhodnejšie je slovo „person", lebo je neutrálne a nikoho nefavorizuje. Takže spokesperson.
Chvalabohu, vývoj v krajinách barbarského jazyka anglického dnes už smeruje k lepšiemu zajtrajšku vďaka neúnavným bojovníkom za politickú korektnosť. V Británii je jednou z opôr tohto tábora napríklad Harriet Harman, ministerka pre ženy a rovnosť, ktorá je okrem toho aj podpredsedníčkou labouristickej strany, predsedníčkou Dolnej snemovne a ešte asi troch ďalších inštitúcií. Prosto, žena na svojom mieste... pardon, miestach... A ešte si z nej mnohí nactiutŕhači robia posmech - kvôli jej statočnému tiahnutiu proti diskriminačnému náboju slovka „man" ju začali prezývať Harriet Harperson. Život je nespravodlivý.
Nástrahy angličtiny sa však man-om nekončia. Nekorektné konotácie so sebou nesie napríklad aj slovo „brainstorm", čo sa zväčša vníma ako pomenovanie tvorivej diskusie. Avšak, v skutočnosti je používanie slova „brainstorm" drzou urážkou všetkých jedincov s poškodeným mozgom - „brain" predsa znamená mozog a „storm" je búrka. „Brainstorm" je teda vhodné nahradzovať spojením „thought-shower", teda akási „sprcha myšlienok".
V rámci novej doktríny politickej korektnosti sa však dejú aj iné veci než len praobyčajná obmena slovnej zásoby. Pre dokonalú očistu je potrebné zahľadieť sa aj na sviatky či tradície. Preto sa najstresujúcejším obdobím roka stali Vianoce. A to je len dobre, pretože Vianoce sú vlastne minoritným sviatkom kresťanov, ktorí ho despoticky vnucujú okoložijúcim moslimom, židom a vôbec všetkým vyznávačom iných náboženstiev. Našťastie, skoro nikde už nenájdete provokatívny nápis „Veselé Vianoce!" Miesto toho vám všetci prajú „ príjemné sviatky" alebo vítajú „nové ročné obdobie". V niektorých krajinách však koluje „vtip", podľa ktorého treba známym rýchlo zaželať veselé Vianoce, lebo onedlho to už môže byť trestné. (Ako keby to bolo zábavné... ale to je predsa vážna vec!)
Zdalo by sa, že koncom Vianoc sa končí aj obdobie etnického/náboženského/svetonázorového etc. napätia, ale omyl - nový rok nie je o nič jednoduchší. Kto povedal, že všetci sa riadia rovnakým kalendárom? Čo takí Číňania, pravoslávni, židia? Celá fráza „Veselé Vianoce a šťastný nový rok!" je teda v skutočnosti hanlivé vyhlásenie zamerané proti veľkej časti obyvateľstva tejto planéty.
Situácia je teda nadmieru zložitá. Keď sa tak zamýšľam nad pomermi doma, usudzujem, že je čo zlepšovať. Nejaké pokroky tu našťastie už sú - príkladom budiž trebárs podnetné slovo „hosťka", ktoré mi síce akosi nejde do úst, ale v záujme korektnosti sa človek musí prekonať. Na druhej strane však mnoho vecí na reformu ešte len čaká. Napríklad taký „človek" je mužského rodu, čo vnímam ako nesmiernu urážku ženskej časti populácie. U nás by ale nefungovala ani „osoba", lebo tá je zase rodu ženského a ja predsa zásadne nepreferujem nikoho. Navrhujem teda slovo „bytie" - je pekné, neutrálne, a ako bonus so sebou nesie ešte aj odkazy na filozofiu.
Treba však pracovať i na sebe. Ja osobne si preto dávam záväzok žiť v dokonalom súlade s hnutím politickej korektnosti.
Nuž teda, vážené bytie, ak ma niekedy stretnete, spoznáte ma podľa toho, že budem mať na sebe odev neutrálnej farby (žiadne výrazné strihy či vzorky, bohuchovaj! Pardon... ak vyznávate iné náboženstvo ako kresťanstvo alebo ste deisti, tak „vyššia mocnosť uchovaj". Ak ste ateistami, kontroverzné slovo „bohuchovaj" nahradzujem výrazom „ešte aby!" V prípade, že sa odmietate podieľať na rozdeľovaní na ateistov, deistov a veriacich, slovo škrtám úplne.). Môj odev bude pravdaže zakrývať celé telo. Hlavu budem mať tiež radšej zakrytú (čo ak ste militantný moslim!), ale asi nie celú (pre prípad, že vyznávate laický prístup k realite). Určite sa vás nedotknem (možno ste budhistický mních) ale ak sa odvážim, v Esperante vám zaželám dobrý deň (nie príjemný, pretože je riziko, že ste bigotný puritán a voči príjemným veciam máte opodstatnené výhrady). Možno sa opýtam, čo hovoríte na počasie a potom sa s nešpecifickým pozdravom na rozlúčku budem už radšej porúčať.
Myslím, že tu je istá šanca, že tým nikoho konkrétneho neurazím. Budem dokonale neutrálna a absolútne bez výrazu či príslušnosti.
Ale... čo ak existuje skupina ľudí, ktorí odmietajú nešpecifickosť? Tých by som predsa urazila! Ja, čo nechcem uraziť nikoho! Všetko úsilie by nakoniec vyšlo navnivoč!
V slabých chvíľach sa mi niekedy dokonca zdá, že do tejto skupiny patria všetci normálne uvažujúci ľudia so zdravým rozumom... Ak sa pri takých myšlienkach pristihnem, hneď sa pravdaže vyhreším, lenže... ak by to nejakou hroznou náhodou bola pravda, som stratená. A so mnou aj Harriet Harperson a celý politicky korektný svet.
