Na stovke trebárs takého Karla IV., a to hneď na prednej strane. Zamyslieť sa nad tým dá z viacerých dôvodov a smerov, napríklad je možné položiť si otázku, prečo tam je. A prečo nie je napríklad na nejakej inej bankovke? Trebárs na tej s najvyššou hodnotou? Veď Karel bol nesmierne príčinlivý muž, pozakladal a vystaval slušné množstvo najrôznejších vecí, musel byť za života strašne zaneprázdnený a iste mal veľmi málo času na roztopašnosti, ako napríklad na spanie, a možno práve preto je na súčasnej stokorunáčke spodobnený s impozantnými vakmi pod očami... Každopádne, za to, čo po ňom zostalo, sa predsa hanbiť nemusí, a v systéme bankoviek by si zaslúžil nejaké vskutku prominentné miesto. Pohľad na ostatné bankovky a krátka úvaha nás však privedie k zisteniu, že kľúčom k pochopeniu výberu vhodného modela či modelky pre konkrétnu bankovku je čas. Tak dva-tri dni a prídete na to.
Ale teraz seriózne: čím vyššia hodnota, tým vyšší letopočet. S päťdesiatkorunáčkou a Anežkou Českou sme si užili 13. storočie, a so stovkou prichádza storočie 14.-te a gotika. Za priateľsky sa tváriacim Karlem preto vykúka gotická klenba a gotické okno sa dá vidieť i na zadnej strane bankovky.
Rub stokoruny je ale inak vskutku akademický, vďaka univerzitnej pečati a Karlovej iniciále zo zakladacej listiny univerzity. Opäť sa tu ponúka alúzia na relatívne nízku hodnotu bankovky a pripomenutie citátu Russella Greena, podľa ktorého výhodou klasického vzdelania je to, že vám umožňuje pohŕdať bohatstvom, ktoré vám nedovoľuje získať. Až toľko úmyselnej irónie sa od tvorcu nápadu miestnej bankovkovej sústavy ale zrejme očakávať nedá.
Každopádne, česká stokoruna je úchvatne plná odkazov a symbolov, a to sme ju ešte ani nezačali skúmať dôkladne. Keď tak urobíme, zistíme, že ako bonus autori pribalili aj vizuálne efekty - schválne, skúste sa na bankovku pozrieť proti svetlu!, ďalej sú tam maličkaté písmenká, čísielka a čísla a vodoznaky, hrozby, symboly, podpisy a dekorácie... prešpekulovaný kus papiera to je.
Všeobecne je Karel a gotika pochopiteľnou, integrálnou súčasťou českej bankovkovej rady. Súčasná verzia stokoruny nikoho neurazí, a spĺňa všetky nároky, ktoré by kto na ňu mohol mať: farby sú pekné, obrázky taktiež, a podporenie národnej identity i oslava skvelej histórie kotliny českej sú zabezpečené.
Ako správne úžitkové umenie spĺňa i prozaickejšie, ale nemenej dôležité požiadavky: pekne sa zmestí do peňaženky, pekne šuští, nerozpadáva sa (ak ju teda nevystavujeme praniu, zabudnutú niekde v zadnom vrecku nohavíc), je ľahko rozoznateľná od ostatných bankoviek, a keď ju podáme pani za pokladňou, dovolí nám odniesť si z obchodu nový výtlačok magazínu Elle či kilo slaniny s pivom, podľa výberu.
Čo viac si od stokoruny želať...
(Pokus o recenziu vznikol v rámci môjho štúdia žurnalistiky, konkrétne pre predmet Kritika v médiách.)
