Som hlupák

Niektorí z vás si možno povedia, že som aktuálny asi ako Leninové spisy, ale ja som to dnes naozaj videl po prvý raz celé. Des a hrôza. Ak som v niektorom z mojich predchádzajúcich článkov kritizoval realityshow, tak nech mi to všemohúci Pánboh odpustí, pretože realityshows, na ktoré sme boli doteraz zvyknutí sú len chabým odvarom grcu, ktorý na nás vytiahla naša "najúspešnejšia televízia" teraz.

Myslím, že nie je žiadnym tajomstvom, že kultúra v našom štáte chodí o barlách a televízie, predovšetkým komerčné sú tie posledné, ktoré by jej uvoľnili miesto v pomyselnom mediálnom autobuse. Ešte snáď verejne oprávnená Dvojka občas niečo utrúsi, ale to je, priatelia, málo. Ale načo by toho malo byť viac? Zmierený a rezignovaný, teda väčšinový divák sa predsa pokochá aj na céčkových seriáloch, ktoré vypľúva nemecká produkcia presne pre štáty ako sme my. Ten minoritný divák zasa prepne vo štvrtok na Hríba a kultúrne a spoločensky sa vyžije na celý týždeň. Percento sedí, iba princíp nie. Podľa môjho názoru televízia totiž ovplyvňuje. Ovplyvňuje davy a mládež. Bez ohľadu na spôsob výchovy má každé dieťa alebo dospievajúci minimálne v určitom veku svojho života tendenciu „byť in“ na základe toho, čo vidí v televízii. A nebojím sa po dnešnej skúsenosti povedať, že sa to týka aj mnohých dospelých.

Psychológovia z každej strany bombardujú rodičov, aby dohliadali na to, čo je pre ich deti vhodné a čo nie, inštitúcie to riešia rôznofarebnými smailíkmi otravujúcimi v rohu obrazovky a ja už len čakám, kedy v sobotňajšej hitparáde pustia Kontrafakt. Ale aby sme v piatok večer v hlavnom vysielacom čase pertraktovali ľudskú blbosť, to sa mi zdá, milí moji, prisilné na akúkoľvek demokraciu. A tu sa konečne dostávam k tomu, čo ma presvedčilo, že som hlupák. Zaregistroval som, tak ako mnohí iní, že pred niekoľkými týždňami sa zase začalo vo veľkom hovoriť o symbole nášho zlého vkusu, manželoch Mojsejovcoch. Nemal som záujem sledovať ich ďalšie osudy, preto som veci ignoroval, ale na popud viacerých ľudí - že vraj tak som sa ešte nenasmial - som si dnes pozrel Noru a Braňa na internete. Poviem vám, do smiechu mi teda nebolo. Neviem, akým právom sa stali títo dvaja ľudia „verejnými činiteľmi“, ktorí majú možnosť hovoriť „pravdu“, ako oni tvrdia, masám. Chcel by som sa dozvedieť, ako sa napríklad ja dostanem k tomu, aby som mal k dispozícii hodinu v prajmtajme a počas nej mohol vypípanými nádavkami osočovať ľudí, verejnosť a v konečnom dôsledku urážať vlastného diváka. Nuž, až sem sme to dotiahli s tou našou kultúrou. Namiesto Lasicu a Satinského reprezentujú piatkový humor „úspešná“ podnikateľka a priženený – prepytujem- gitarista. Ich najväčšou devízou je dookola omieľaná úprimnosť, ktorá je v rebríčku všetkých vlastností asi aj nad inteligenciou, vzdelanosťou, slušnosťou, taktom a všetkými tými danosťami, ktoré keď Pánboh rozdával, tak Nora a Braňo prišli z náprstkom. Tak sa len na nich dívajme. Podporujme ľudskú hlúposť, nekonečnú vulgárnosť a nezmyselnosť, ktoré tento program charakterizujú. Ale potom buďme k sebe úprimní a priznajme si, že nie sme iní ako oni, pretože 40percentná sledovanosť už o niečom hovorí. Ak sme zvedaví na toto, prosím. Ja zvedavý už nie som. Mrzí ma len, že som to vôbec pozeral. Že som stratil hodinu času počúvaním toho, aký je kto debil, moralizovaním o tom, že ako môže niekto tvrdiť, že životným cieľom človeka by mali byť deti, že treba myslieť na peniaze, lebo len tie sú dôležité a znovu sa raz rozhorčovať nad tým, že niekto nemá čo do huby a páni s majetkom sa promenádujú v telke a ešte majú tú drzosť ovplyvňovať davy.

Blahoželám Vám, milá rada pre retransmisiu. Aj vám blahoželám, milá najúspešnejšia televízia. Ale predovšetkým blahoželám Vám, milí fanúšikovia Mojsejovcov, že ste ma konečne odhalili. Že ste ma konečne donútili priznať sa sám pred sebou, že som hlupák. Áno, som hlupák, lebo dnes som celú hodinu bol jedným z vás. Z celého srdca vám želám, aby ste to v živote nepochopili a ďalej zotrvali vo vašej večnej spokojnosti, ktorá vám prináša tú neskonale plytkú radosť zo života a zo samých seba.

A teraz už musím ísť, lebo sa mi robí nejako zle. Asi to bude tým dnešným obedom...