Doma milujúci otec a manžel, v divadle galantný gentleman, v krčme voľnomyšlienkársky alkoholik, a aby som neumrel od hladu, tak aj grafický dizajnér a web developer :) Zoznam autorových rubrík: Próza, Kultúra, Ľudia, Súkromné, Nezaradené
Stretol som ťa na Luciu, o polnoci na križovatke. Nedíval som sa cez dieru v stolčeku ale cez spätné zrkadlo. Odvtedy premýšľam, či tieto dva „otvory“ nemajú predsalen čosi spoločné. Možno práve to ma prinútilo zastaviť a vrátiť sa späť.
Ostatný víkend som sa rozhodol stráviť kultúrne. Túžba po nadľudskej srdečnosti mojich nových priateľov, ktorých som spoznal na tohtoročnej Scénickej žatve ma donútila prijať ich srdečné pozvanie na menší ale ničím nezaostávajúci Lojkov divadelný Tisovec - Fedimák 2006.
Pätnásť minút pred polnocou zeleného štvrtku mi zazvonil telefón. Ozval sa v ňom každodenný hlas môjho kamaráta Vlasta. Prepáčim že ma vyrušuje a vypočujem jeho prosbu v telefone...
V našom meste otvorili bordel. Teda aspon myslím že takto sa ľudovo nazýva miesto, kde sa za ťažké peniaze predáva "láska". Povedal som si: "... zasa niečo pre bohatých fajnšmekrov. Na moje prekvapenie sa však čírou zhodou náhod v tejto sociálnej ustanovizni ocitol jedného večera môj kamarát Vlasto. Často s ním popíjam pivko za posledné peniaze, takže mi prišlo čudné, že práve on, chudý intelektuál si toto miesto zvolil na strávenie stredajšieho večera. Všetko však bolo úplne inak.
Určite sa vám už stalo, že ste sa na niekoho jednoducho zapozerali. To človek príde, zbadá a zapozerá sa a ono zapozeranie môže mať niekedy trvalé následky. Môj pud sebazáchovy je však, chvalabohu, natoľko vyvinutý, že som sa následkom vyhol. Našťastie.
Lukáš sa prechádzal po meste a hľadal peniaze. Ich hľadaním stratil veľa času, ktorý potom už nikdy nenašiel, ale o tom až neskôr.
Na „túto chatu“ som prišiel minulú stredu. Úplne sám a pre istotu som si hovoril: „Lepšie sa už cítiť nemôžeš!“ Po všetkých stresoch z domu som zrazu vychutnával ticho a pokoj, ktorý je na „tejto chate“ podľa „tejto pani chatárovej“ hlavným a asi aj jediným turistickým artiklom. Kopec vyzerá ako obrovský zelený ježko, ktorý si na chrbte nesie prezretý citrón. Ježko a citrón – hovorím si - zvláštne. A k tomu ten rybník! Nezdajú sa vám betónové bloky prinajmenšom nevkusné? O chate ani nehovorím. Len sa pozrite na igelitový prístrešok. Tak tomuto, prosím pekne, hovoria TERASA. „To“ chce poriadnu dávku fantázie, čo myslíte?
