Čarny fejtón

Stalo sa to takto. Jedného krásneho letného dňa som sedel vonku na terase a popíjal pivko. Vzhľadom na pokročilú večernú hodinu a vhľadom k tričku a pätnástim stupňom celzia som sa rozhodol nasledovne: dopijem pivo, vstanem a odídem do našej krčmy, kde sú určite všetci ostatní... A možno tam budú aj nejaké baby.
Po príchode do Keltskej krčmy som zistil, že v oboch prípadoch som mal pravdu. Predpoklad ďalšieho postupu bol samozrejme jasný. Sadnem si k svojim kamarátom a dám si s nimi ďalšie pivo. Keď som už už sedel na svojom stálom fleku, zbadal som pri stole v rohu partiu kámošiek, mezdi ktorými sedela krásna čiernovlasá a na moje počudovanie veľmi tichá dievčina. Môžte trikrát hádať, čo sa mi stalo. Veľmi správne. Zapozeral som sa.
"Idem pozdraviť kámošky, hneď som späť," povedal som partii svojich kamarátov a odkráčal som do kúta.
Po plánovanom pozdravení som sa nachvíľu usadil k svojim kamarátkam a zhodou okolností som si sadol hneď vedľa spomínanej čiernovlásky. (Ona bola možno hnedovláska, alebo dokonca aj plavovláska, ale v tom prítmí, chápete...)
Dali sme sa do reči a ja ako starý skúsený balič som jej rozprával o svojich snoch, o svojom neuveriteľne vrúcnom vzťahu k deťom a o všetkých tých blbostiach, na ktoré sedemnástky letia. Ona ma počúvala a potom položila otázku mne.
"Ty, počúvaj, nie si ty náhodou Maťo Horbal?"
(ups, neprepískol som to s tými rečami?) "Áno, som. Ty ma poznáš?"
"Jasné, veď ty si gitarista z Pánskej jazdy, ten v tej šatke, z Tomášovej partie, nie???"
"Nooo, som... A ty poznáš Tomáša???"
"Hej, šak to je kamarát môjho otca."
Tu som už začal šípiť nebezpečenstvo, pretože viem, že drvivá väčšina Tomášových kamarátov sú aj moji kamaráti, ale nedalo mi nedobojovať do konca.
"Počúvaj Katka, kto je tvoj otec???"
" Milan Čarňanský ," odpovedala.
Ľudia, taký scenár, aký sa mne v tej chvíli odohral v hlave by nenapísal ani Tarantino. Predstavil som si, ako ma po čase táto krásna ženská privedie domov a povie "Oci, toto je môj priateľ." Aaaaaaaaaaaaaaa!!! Veru, strašné je predstaviť si, ked sa vám v mene lásky kamarát na svokra premení...
Po tejto odpovedi som sa teda narýchlo rozlúčil, a odkráčal som k priateľom, kde som sa až do konca večera pozeral pre istotu iba do svojho piva. Len dúfam, že sa preto Chmel nestane mojim svokrom...