Hneď po vypuknutí škandálu s falšovaním údajov o gréckej ekonomike som si spomenul na najvýraznejšieho euroskeptika, prezidenta ČR, ktorý tvrdil, že Česko sa s prijatím eura nemá kam ponáhľať, a že eurozóna bude v určitých oblastiach tak silná, ako silný bude jej najslabší článok. Teraz sa presviedčam, že mal úplnú pravdu. Naplno sa tu ukazuje negatívna stránka globalizácie.
Sila ekonomiky je v tom, že platí pravidlo, že tak ako sa má správať racionálny jednotlivec, tak by sa mal správať aj štát. V čase ekonomického rastu a nízkej nezamestnanosti si teda vytvárať rezervu do budúcna, a zbytočne sa nezadlžovať. Presný opak sa udial takmer vo všetkých krajinách eurozóny. Namiesto snahy o vyrovnané rozpočty sa štátne výdavky zvyšovali do astronomických výšok, a tak prišli na svet pôžičky a zadlžovanie. Teraz sa to už dá s istotou povedať - Grécko si žilo vysoko nad svoje pomery. Svoj štátny dlh nielenže počas rastu ekonomiky neznížilo, ale svojou sociálnou politikou a politikou na trhu práce ho dostalo do neodvratného rastu. Ako ináč totiž nazvať štedré odstupné či vysoké dôchodky, ktoré im môže nejedna krajina ticho závidieť. Preto teraz ich štátny dlh 300 mld eur ani nejako obzvlášť neprekvapí. Lenže - na rozdiel od Česka - problémy Grécka sú aj problémami Slovenska, máme spoločnú menu, a teda naša ekonomická sila v podobe eura sa odvíja od najslabšieho článku, táto sila sa prejavila poklesom kurzu eura voči doláru, čo je už zlá správa aj pre nás.
Toľko fakty, teraz pohľad laika na situáciu. Ak človek nie je schopný splácať viac úverov, alebo sa dostal do ťažkej ekonomickej situácie, zvyčajne sa to rieši refinancovaním nezaplatených istín úverov novým úverom s novými podmienkami, alebo rozložením splátok na dlhšie obdobie. Čo ale so štátom, ktorého limitujú vysoké výdavky na štátnu správu, a aj napriek škrtom gréckej vlády zďaleka neschopným splácať dlhy a úroky? Podľa mňa poskytnúť im pôžičku, ako to chce realizovať EÚ spolu s MMF je hlúposť, nakoľko ekonomický rast Grécka nebude ešte dlho na takej úrovni, aby dokázali splácať staré dlhy, nové dlhy a úroky z pôžičiek. V tom prípade by však Grécko zbankrotovalo. A pochovalo by aj euro. Tomu sa teraz politici snažia zabrániť. Teraz totiž vôbec nejde o gréckych občanov, ide európsku ekonomiku - „vďaka globalizácii".
Treba nájsť riešenie, ktorým sa na úkor pomoci Grécku nezadĺžia aj ostatné krajiny EÚ, ktoré už aj tak teraz balancujú na hrane únosnosti svojho domáceho dlhu. Najviac svoj negatívny postoj voči pomoci prezentuje Nemecko, ktoré sa ma podieľať na pomoci najvačšou mierou. Klinec do svojej rakvy pre mňa zatĺkol svojim vyjadrením náš pán červenokravatový premiér, ktorý je okamžite ochotný „pomôcť" Grécku sumou 300 mil. eur. Tieto peniaze chce podarovať tak, že zadĺži každého občana sumou 57 eur. To my sme vážne tak bohatí a ekonomicky stabilný, že máme oživovať polomŕtveho? Nesúhlasím s týmto riešením, no mechanizmus záchrany sa bude musieť nájsť.
Len som vyjadril svoj názor, ktorý nemusí byť ekonomicky správny, ani to nie je žiadne prekvapenie, ale je to pohľad, ktorý si utvorí človek z dostupných informácií.
p.s. Zlaté slovenské koruny...
