Tak. A v Bratislave o máme o ďalší športový pamätník viac. Po pár týždňoch od zbúrania športovej haly na Jégeho ulici odišiel do večnosti aj štadión na pravom brehu Dunaja, na ktorom hrával majstrovské zápasy miestny klub Petržalky.
Bratislavský Slovan má za sebou posledné vystúpenie v druhej najprestížnejšej európskej klubovej súťaži za sezónu 2011/2012. Aj napriek vyjadreniam pána Weissa po prvom zápase na Salzburgu, že doma tohto súpera Slovan porazí, výsledková realita tomu aj napriek, trúfam si povedať ,ideálnej príležitosti nezodpovedá. Včerajší večer však krásne ukázal, že futbalisti Slovana až na azda dve výnimky hrať futbal nevedia, a pán Weiss útočne hrať nevie.
Vystúpenie žilinských futbalistov v zápase s Marseille neprinieslo nič nové, ani povzbudivé. Zainteresovaní sa ospravedlňujú, novinári kritizujú, neprajníci si chcú kopnúť do porazeného, všetci však svorne omieľajú - poučme sa z toho. Lenže - dokedy sa budeme stále len poúčať? Dokedy sa budeme klamať že prehra prospela? Efekt - nulový. Povedzme si to takto - zabudnime, a tešme sa na ďalšie zápasy.
O národnom futbalovom štadióne sa toho už popísalo a pohovorilo veľa. Je isté, že Slovesnko potrebuje takýto reprezentačný stánok ako soľ. Ináč nám reálne hrozí, že kým nejaký bude stáť, naše národné mužstvo bude hrať svoje kvalifikačné zápasy v cudzine. Prísne predpisy UEFA budú na hrane už aj pre štadión v Žiline.No ako dnes všetko, aj tento projekt stojí a padá na financiách. Jedno je v tejto chvíli isté - takýto osud si terajšie Tehelné pole nezaslúžilo.
Tak, a máme za sebou 17. ročník najvyššej slovenskej futbalovej ligy. Minulý víkend mohli činovníci na zväze úspešne odfajknúť posledných 6 zápasov, ktoré bolo treba odohrať. Treba to tak povedať, pretože futbal na Slovensku sa hrá akoby iba pre splnenie povinnosti, nie pre potešenie. Čo teda povedať o dianí na ligových trávnikoch, ktoré mnohým nestojí ani za komentár?
