Ekonomická kríza vznikla ako dôsledok nesplácania hypoték a úverov, ktoré boli ručené iba nehnuteľnosťou či majetkom, ktorý sa za úver či hypotéku kúpil a neskôr stratil svoju kúpnu hodnotu. Tu treba povedať, že toto platí v drvivej väčšine o štátoch západnej Európy, hlavne Španielsku a USA. V tomto prípade zlyhali banky, ktoré neskúmali bonitu klienta, či jeho platobnú schopnosť, a žiadosti schvaľovali. Logicky na úrokoch slušne zarábali. Niečo podobné sa deje aj na Slovensku, iba s tým rozdielom, že tu sa o drahých úveroch diskusie nevedú - banky totiž bonitu klienta kompenzujú rozložením splácania na veľmi dlhé obdobie už pri relatívne nízkych úveroch.
V tomto prípade je ponuka veľmi jednoducho a rýchlo dostať 1700 €. A splátka je „iba" 26,31 €. Veď to je skoro zadarmo.... No nič nie je také krásne ako to na prvý pohľad vyzerá. Doba splácania je totiž úctyhodných 10 rokov!
A teraz počítajme spolu..:
26,31 * 120 = 3 157,20 € !! Vy ste dostali 1 700 €
pokračujme
3 157,20 € - 1 700 € = 1 457,2 €
Klient, ktorý vidí z reklamy iba 1700 €, ktoré môže na počkanie získať, a sumu 26,31 €, ktoré bude splácať, výhodnosť do hĺbky nerieši. Banka získa navýšením 85, 72 % z požičanej sumy. V reklamách je povinnosť zverejňovať pri úveroch výšku RPMN. Pri takto nízkej sume úveru a jeho rozloženie na extrémne dlhý čas je výška RPMN 14,84 %, čo tiež potenciálneho klienta neodradí...
Bonita klienta je v tomto konkrétnom prípade ocenená na 1 457,2 €, čo stojí pri sume 1 700 € za prehodnotenie.
Podľa môjho názoru preto stojí za úvahu, či by nebolo múdrejšie legislatívne obmedziť, aby bankové domy mohli požičiavať do sumy x-násobku priemernej mdzy iba do maximálne určenej doby splácania. Ak by banky toto obmedzenie premietli do vyšších mesačných splátok, klient by už hádam začal premýšľať o výhodnosti či nevýhodnosti ponuky.
zdroj: slsp.sk, TV spoty
