Donútil ma zamyslieť sa po svojom prejave, že po júnových voľbách bude pre Slovensko veľmi nebezpečný „pravicový zlepenec" 5 politických strán. Pán premiér už asi pozná výsledok volieb, vie, koľko strán sa do parlamentu dostane, a vie, že čokoľvek iné ako kontinuita bude zlá. Zamyslel som sa práve preto, že čokoľvek iné bude lepšie ako toto doteraz. No znepokojilo ma, že na otázku alternatívy neviem odpovedať. Chcem zmenu, ale dostatočne silná alternatíva pre mňa na politickej scéne neexistuje.
Súčasná vláda na začiatku svojho mandátu namiesto snahy o vyrovnanie štátneho rozpočtu v časoch ekonomického rastu zvyšovala štátne výdavky a jej sociálnosť deficit len zvyšovala. Prišlo obdobie krízy, a namiesto šetrenia prišiel tender na rekordne drahý mýtny systém, ktorému nedokázali sekundovať ani nástenkový tender, predaj emisií či sociálne podniky. Klince do rakvy sa v podobe PPP projektov stavby diaľnic zatĺkli tak silno, že je všeobecne cítiť snaha o zmenu. No neviem, zvoliť si cestu privatizácií zbytku toho, čo Slovensku ešte zostalo, cestu neustáleho napätia v slovensko-maďarských vzťahoch alebo cestu s niekým novým, dosiaľ nemajúcim skúsenosti v globálnom svete politiky? Každá cesta sa mi zdá rovnako tažko schodná a tŕnistá pre obyčajného človeka.
Alebo si splním občiansku povinnosť, ale zvolím iba nejakú veselú politickú stranu?
