Môj minuloročný článok vzbudil diskusiu, ktorú sa nedalo prehliadnuť. Netvrdím, že článok bol napísaný na dokonalej úrovni, no po zhliadnutí názorov a faktov si za svojimi vyjadreniami stojím aj dnes. Mám jedinú novú otázku - kto tú bezpečnosť na sobotnom „koncerte" zaplatí?
Zhodou okolností som sa v sobotu poobede vracal domov mestskou hromadnou dopravou po nábreží. Moja cesta v autobuse sa predčasne ukončila pri hoteli Devín, kde sme boli po vystúpení natlačení poriadkovými jednotkami ku protipovodňovému múru na chodník a bolo nám odopreté presunúť sa ďalej ku Novému mostu. Spolu so mnou tam teda zostalo „visieť" niekoľko mladých ľudí, matky s kočíkmi, ktoré sa len práve v nevhodnom čase prechádzali popri Dunaji, a pár starších párov. Vraj kvôli našej bezpečnosti nás pustia ďalej až po prechode sprievodu.... Pohľad na rad zakuklených policajtov v protiúderových kompletoch stojacich a hľadiacich na nás vzbudzoval rešpekt, no to som ešte netušil, čoho budem svedkom.
Sprievod sa pohol smerom k mostu po nábreží pred hotelom Devín. V skupine ľudí v mojom okolí sa medzi starými rozprúdila diskusia o oprávnenosti či správnosti pochodu, zdieľali asi podobný názor ako ja. Ku koncu sprievodu nás však „obarila" jedna dvojica. Dvaja mladí muži, odhadujem že viac ako 20 rokov mať nemohli, zjavne si troška prehnane užívajúci túto chvíľu, si všimli že sa nám to celé akosi nepozdáva. Asi v snahe priblížiť nám ich „názor" vystúpili z radu sprievodu až na koľajnice, nalepili sa na seba, pobozkali sa, zamávali vlajkami, a s plných hrdiel zrevali „My sme tu doma!". V tej chvíli som mal dosť. Moja hranica tolerantnosti bola dávno prekročená.
Toto má byť slušný prejav iného názoru? Toto nebolo nič iné ako povýšenie sa na chvíľu nad ostatných s minimálne pochybnou teóriou o tolerancii..A o mravnej výchove ani nehovorím. Rešpektujem ľudí, ktorí sa rozhodli žiť s človekom rovnakého pohlavia, mať sobáše, absolútne nič proti nim nemám, ale dávať takýmto štýlom najavo svoj „postoj" nie je vôbec v poriadku. Ešte raz opakujem, na ulici ešte nikto zákon nenapísal a ani neprijal, táto cesta nevedie nikam. Veď kam sa za ten posledný rok posunuli? Myslieť vďaka tomuto sprievodu na nejaký výrazný posun je rovnaká utópia ako veriť že Grécko nezbankrotuje....
Na záver teda moja pripomienka - rovnako sa pozastavujem, keď v správach ukazujú „manévre" na stretnutiach futbalovej ligy medzi Trnavou a Slovanom, a hneď prvá veta v správach je o tom, kto toto všetko zaplatí. Dal by som to bez mihnutia oka zaplatiť všetkým ľuďom v cene vstupenky na futbal, kto tam chce ísť, hoc by som potrestal všetkých divákov. Je záhadou že v správach v TV sa neopýtali vôbec, že kto ten sobotný „koncert" slečny Langerovej a míting pána Sulíka zaplatí. Ja by som to dal bez mihnutia oka zaplatiť zúčastneným. No ukameňujte ma teraz....
Minuloročný článok : http://horecky.blog.sme.sk/c/229732/Duhovy-pride-Vykrik-do-tmy.html
