František Horečný
Ach, tá naša Slovač I: Vítame Vás na našom úrade.
Žijem na ostrove. Pracujem tu a trávim veľa upršaných dní. Dočasne som opustil rodnú hrudu. Nebolo mi však doma zle, to vôbec nie. Vždy je však možnosť zlepšenia. Videl som výzvu, mal slobodnú voľbu. Hádzať mincou som nepotreboval. Odcestoval som do neznáma, neurčita, odhodlaný. Chcel som prenajať byt. Doma, medzi Bratislavou a Košicami. Ľudia majú záujem, chcú bývať, ja prenajať. Ruka v ruke, vravím si. Môj byt je odo mňa starší o nejaký týždeň. Ja som sa narodil za socíku. Byt má svojich kamarátov a spolu tvoria jeden veľký jednoduchý geometrický útvar - králikáreň. Dnes má farebnejší obal. Móda, oživenie vrások. Každá farba pekná, to hej. Lenže ich niekto skombinoval a v pásoch a štvorcoch naniesol na ten veľký hranol. Asi to bol maliar, nie dizajnér. Ach!
