Keď sme sa stretli prvý krát, bol to pre mňa absolútne neznámy človek. Typická situácia. S kamarátmi sme si v piatok večer vyšli do baru. Martin zavolal Jakuba medzi nás. Bol jeho spolužiakom a mal pocit, že medzi nás zapadne. Nemal som rád cudzincov na našich barových návštevách. Chcel som byť medzi svojimi, aby som sa nemusel ovládať a dávať pozor na to, čo hovorím. Moji kamaráti dávno vedeli, čo vo mne je a zmierili sa s tým. No na každého nového člena partie som musel ísť opatrne a najprv zistiť jeho názor a dokázať mu, že som takisto človek ako každý iný. Keď Jakub prišiel za nami do baru prvý krát, štýl, s akým sa rozhliadol po bare a hľadal objekty, spôsob ako vošiel do baru a celý podnik mu patril, jeho sebavedomé vystupovanie a uhľadený výzor mi hned prezradili, koľká bije.
Nenápadne som sa spýtal Martina, či je môj úsudok správny. „Radšej sa napi a prestaň vymýšľať!“ povedal mi, zakýval nechápavo hlavou a objednal ďalšiu rundu pre celý stôl.
Jakub nemal problém medzi nás zapadnúť a komunikoval otvorene. Priamo, ako keby sme sa poznali od detstva. Behom okamihu sme mali všetci pocit, že nás na ňom nemôže nič prekvapiť. Kika ho vyzliekala pohľadom. Andrej zanietene počúval a takisto z neho nespustil oči. Peťo ako vždy rozmýšľal kam to dnes zasunie.
Po dlhej dobe spoločných skupinových večerov Jakub medzi nás zapadol absolútne a stal sa súčasťou partie. Medzičasom prišla téma aj na odlišnosti. Jakub vravel, že on je síce „normálny“ no nikoho neodcudzuje.
Každý piatok sme vyberali iný bar na naše posedenia. Niektoré sme navštevovali častejšie, iné menej často. No koncom leta sme navštívili jeden úplne nový, v centre mesta, kde poldeci alkoholu stálo toľko, čo inde celá fľaša. Jakub urobil nejaký veľmi dobrý kšeft a všetkých nás pozval, aby sme si vyrazili z kopýtka. Večer prebiehal presne podľa očakávaní. Kika zbalila barmana, ktorý nám pridával viac alkoholu do drinkov. Andrej preberal svoju životnú situáciu so stoličkou a snažil sa neplakať, Peter už na záchode spracovával druhú návštevníčku podniku a Martin mu s ňou kamarátsky pomáhal.
Jakub sa zhováral so mnou a spoločne sme vymýšľali nové a nové prípitky. Preberali sme všetky možné témy. Či Euro vydrží alebo nie. Či je Iveta Radičová schopná byť premiérkou. Či je správne, že v Anglicku sa jazdí po ľavej strane vozovky. Po Petrovom a Martinovom návrate z vystúpenia sa téma zmenila na sex. Nečakane. Chalani sa hádali, ktorý z nich sa s ňou hral dlhšie, kto sa lepšie zabavil a kto intenzívnejšie precítil jej telesné pocity. Nakoniec sa pohádali a obidvaja urazene odišli.
Kika však už vtedy stála za barom a barman jej ukazoval svoje triky a učil ju miešať drinky. Kedy odišiel Andrej sme si nevšimli.
Zostali sme v bare s Jakubom sami a ja som sa ho znova spýtal na jeho postoj ku gayom. „Myslím, že na túto otázku som ti už odpovedal.“ povedal, pričom sa pozeral do stropu. Potom sa mi zahľadel do očí, položil mi ruku na stehno a dodal „no ak chceš, môžme sa o tom porozprávať u mňa doma.“
Zahľadel som sa do jeho očí a videl som to tam. Všetci mi vraveli, že nemám pravdu, no ja som vedel svoje.
