Cítim ostrú vôňu škrobu a aviváže. V novembri býval čas na zimné návlečky nafúknuté perím. Návlečky boli spočiatku nepoddajné, pravý opak mäkučkých perín. Perie rozprávalo príbehy žien, ktoré po večeroch driapali perie a z tých príbehov boli povedané moje sny.
Jeden novembrový večer voňal zmenou. Nový televízor v obývačke už neponúkal čiernobiely svet za oválnym sklom. Dospelí v ten večer cítili pôžitok z vôní, ktoré boli dovtedy pochované pod prísnou červenou uniformitou.
Čas skrátený o hodinu. Viac šera zosilnilo blikanie kolotočov, vôňu cukrovej vaty, spálenej pyrotechniky a lacných voňaviek. Boli hody. Slepačia polievka, pečená kačka či dezert vtedy vždy voňali lepšie ako inokedy počas roka.
Večer bláznivo voňal smiechom, hudbou, tancom a zasa ďalšou jedinečnou zmenou. Počas slávnostného vstupu do dospelosti bola zo spolužiakov cítiť strojenosť, plachosť, radosť, jedinečnosť večera a sladkokyslý fragment prípitkov. Škola končí, vivat život.
Dnes večer som už vo svete partnerkinho parfumu, vône jej tela, vlasov a pier. Cítim slabý zápach dymu z komína nad krbom, dušu dreva, živicu, privoniam zátke od vína, ktorá nesie odkaz prašnej vinice, leta, slnka, cukru, zberu, kvasenia... Sviečky pri nás už nepáchnu trpkým mementom ako tie kahance, ale sú príjemným partnerom a doplnkom tohto novembrového večera, ktorý rád dýcham.
