Pavol Horňák
Keď sa vonku zjesení #3 - O ambicióznom liste
Na strome sa trepotal list. Napriek pokročilej jeseni nie a nie spadnúť.
Bloger sa narodil v Nitre (*1981) kde o 23 rokov neskôr vyštudoval anglický jazyk+literatúru v kombinácii so žurnalistikou. Vždy vedel čo chce a nikdy sa mu k tomu nechcelo, tak vedie rôznorodý život. V písaní vyznáva "slovný fitnes". Aktuálne je hlavne otec a manžel. Zoznam autorových rubrík: rozprávky, všemožné, poviedky, poézia
Na strome sa trepotal list. Napriek pokročilej jeseni nie a nie spadnúť.
Sviatky prešli, cintoríny spustli, otváracie hodiny sa znovu skrátili. Pomníky pokryli listy.
Jeseň je už v plnom prúde. Často prší a listy stromov sa farbia do všemožných odtieňov hnedej, žltej či červenej.
Vypísať sa, vydať zo seba nešťastnosť, to papier znesie... Nenadarmo bola tragédia vo veršoch jeden z prvých slovných umeleckých prejavov ľudstva. Smutná je básnikova duša, bolesť býva silnou múzou.
Ľúbostná poézia začína tam, kde obyčajné vety nie sú už dosť silné uniesť váhu citov a prežívania. Stará ako ľudstvo samo; odjakživa bola trpkosladkou spoveďou mladých i starých.
Poézia by mala priviesť čitateľa k úvahám, premýšľaniu. Alebo aj nie. Niekedy bohato stačí, že pisateľ mudruje aj sám.
Poézia skrytá na dne zásuviek, verše na povale, na kúskoch papiera... Je jedno, kde je, iba vtedy je živá, ak je čítaná. Vylieva srdce, rozpráva príbeh, môže motivovať, alebo len tak, môže byť hravá, bláznivá, akou je aj táto.
Váha tela mu posunula prsty vryté do zeme a vytlačila nechty z lôžok. Na kamene vytryskla krv. Karol by reval bolesťou, ale strach mu až príliš zvieral hrdlo.
„Neplač, Janíčko, Ježiško na teba určite nezabudol. Možno je chorý alebo nestihol k nám prísť,“ zneli bezradné slová.
V rohu izby stál vyzdobený vianočný stromček a blikotali na ňom žiarovky svojím tempom, chvíľu rýchlo, chvíľu pomaly.
„Babí, babí”, vtrhli s krikom vnúčatá do obývačky. Starká stála v rohu izby pri stromčeku a s úsmevom ich vítala.
Ľudia tento rok neboli pred Vianocami k sebe dobrí. Nebo sa na to riadne hnevalo a každý deň sa zatiahlo tmavými mrakmi.
Na priečelí domu viseli úplne nové vianočné svetlá. Držali sa spolu za ruky a tešili sa na sviatky.
Štandardne, ako v každej rodine. Pani Matka napojí, prebalí, oblečie, zahalí, uloží, uprace, pripraví, vystrojí. Mr Otec s výrazom absolútneho prehľadu pána tvorstva príde na hotové a spokojne vykročí do ulíc.
Motýľ Obrazonos poletuje nad malým nočným mestom. Lampy stoja v pozore jedna vedľa druhej a bránia ulice pred tmou. Všade je ticho, ako sa na noc patrí. Obrazonos je spokojný.
Ďalší víkend strávený v garsónke u otca, ďalšie tri dni, ktoré Peter neznášal. Zavretý v zapadákove v malom byte s chlapom, ktorý kedysi ublížil mame. Vyzbrojený odporom a tabletom plným filmov neochotne nasadal do auta.
Dávno už skončila zima, aj prvý jarný deň bol minulosťou, i snehuliaky v záhradách sa stratili bez stopy. Teplé lúče vylákali rodinku von za dedinu na prvú jarnú prechádzku.
Ako každý rok, aj túto zimu sa všetky deti zo školy dohodli, že si urobia súťaž v stavaní snehuliakov. Hneď za dedinou bolo obrovské pole, na ktorom o sneh nebola nikdy núdza.
Prvý sneh je vždy čarovný. Všetko zakryje, pomaly uspí prírodu a deti veria, že sú z neho najlepší snehuliaci.
Každú jeseň začínajú na oblohe pribúdať tmavé oblaky. To preto, lebo na tých oblakoch sú postavené vločkové mestá a ich obyvatelia sa pripravujú na zimu.